build.mk Homepage
Forum Home Forum Home > Останати теми > Останати теми > Наука и технологија
  Active Topics Active Topics
  FAQ FAQ  Forum Search   Register Register  Login Login

Географија

Bookmark and Share
 Post Reply Post Reply Page  <1 23456>
Author
Message
  Topic Search Topic Search  Topic Options Topic Options
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #61 Posted: 13-Jan-2014 at 07:41

Interview of Martin Schneider-Jacoby, Croatia - 25/10/2011

Martin Schneider-Jacoby, Project Manager at the EuroNatur Foundation (European Nature Heritage Fund) since 1989 and responsible for projects as Karst Poljes, Adriatic Flyway and Sava Wetlands. He is involved in the research of wetlands since 25 years and lobbies for the huge importance of the sites for bird migration and regional development.



1 – According to you which are the priority actions for the wetlands in the Balkan region?

There are three major types of wetlands: lakes, karst poljes and rivers including the coastal zone in the region. Among priorities, I see two urgent ones: the need to follow a participatory, democratic and transparent process for dam construction and water extraction with serious environmental impact assessment (EIA) and the need to promote the great importance of the intact wetlands and coastal areas for the future of tourism in countries as Albania, Bosnia and Herzegovina, Croatia and Montenegro.

From the large Balkan lakes, Lake Skadar is threatened most, as the volume of the planned hydropower plants at the Moraca River is bigger than of the lake. The crucial pulse effect, which floods 10.000 – 15.000 ha each year would be lost after building the dams.

Karst poljes are often not recognised as wetlands and water abstraction for hydro power and drainage is a huge problem for example in Bosnia-Herzegovina.

Rivers and their deltas are threatened most, as over 400 new dams are planned in the region. Sediment transport is not considered as an issue in EIAs for example at the Sava River in Slovenia or the new dam in the Europe’s largest braided river, the Drin River near Shkodra. This dam is built by the Austrian firm “Verbund”. More construction of dams would cause a decreasing flux of sediments that will impact negatively on the coastal erosion. This erosion is not only endangering the barrier islands along the Albanian coast but also tourism attraction as on Ada-Bojana island. Decreased tourism attraction due to the degradation of the ecosystems may also impact negatively on local tourism value chain and people livelihood.

2 – Could you give us a brief description of the case of the Neretva Delta, including the main pressures?

The Neretva forms a worldwide unique Karst Delta, where the tributaries entre the logons and lakes through underground aquifers. The main tributary of the Neretva, the Trebisnica River in the famous Popovo Polje, has been put into concrete already in Yugoslav times. Today during summer the river canal is dry, as the water is sold to the Croatian electricity producer HEP and ends in the Adriatic near Dubrovnik. Now the Neretva Delta is threatened by salt water intrusion, but instead of returning water to the delta, more water is planned to be diverted to the sea through a second tunnel and further drainage of Karst Poljes in the upper Neretva basin. Thus the main river and Ramsar Hutovo Blato wetlands would even lose even more water in future as it will be transferred through the chain of hydropower plants directly to the sea. Both Ramsar Site, Neretva Delta in Croatia and Hutovo Blato in Bosnia-Herzegovina, are already threatened by drought. Recently an EIA has been accepted in Croatia to build a sluice in the estuary in order to increase irrigated agriculture production and to stop salt water intrusion. Surprisingly, the fact that these changes are implemented inside a Ramsar site was not mentioned in the EIA.

3 – Which activities must be implemented to improve the situation?

Both Ramsar Sites in the Neretva Delta are threatened by the unsustainable water use: directly by lack of water and indirectly by the projects trigger to stop salt water intrusion and save food production. The World Bank is already implementing a GEF project to preserve the unique biodiversity of the Neretva basin including the Trebisnica tributary. A moratorium is needed on all planned new hydropower and irrigations projects. Before the connection between the different impacts has not been clearly analysed and different alternative solutions tested, the sluice in the Neretva estuary should not be built. Action is urgent, as the large peat layers in the Neretva Delta – as well as in the drained part of Liavnjsko Polje Ramsar site- are regular damaged by large bush fires. In addition several endemic fish species and hundreds of hectares of calcareous fens dominated by the great fen sedge (Cladium mariscus) are endangered.

4 – How international organizations can contribute to these actions?

International experts have to review the EIAs and physical plans for the Neretva Delta Ramsar site in Croatia. As Croatia wants to enter the EU and the planning has to be based on Natura 2000. EuroNatur has prepared maps of the key habitats and mapped indicators as the European Bittern to indicate those parts of the delta, which lack better protection. The physical plan published in 2010, still promotes the creation of new cultivated land. In addition the preparation of the River basin Management Plan funded by GEF needs to be supervised as the Croatian firm Elektroprojekt, which is deeply involved in the construction of hydropower dams, has been selected to prepare the document. The great beauty of the Neretva Delta, the existing large Ramsar sites and the specific biodiversity deserve better protection as until now and care full monitoring of the planned impacts. The creation of the Nature Park Neretva Delta is a Big Win commitment of the Croatian government signed during the CBD COP 9 in Bonn 2008 not fulfilled until today.

http://www.medwetlands-obs.org/en/content/interview-martin-schneider-jacoby-croatia
HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #62 Posted: 13-Jan-2014 at 21:21
HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #63 Posted: 24-Mar-2014 at 17:38



http://en.wikipedia.org/wiki/Pantanal

The Pantanal (Portuguese pronunciation: [pɐ̃taˈnaw]) is one of the world's largest tropical wetland areas, and is located mostly within the Brazilian state of Mato Grosso do Sul, but it extends into Mato Grosso and portions of Bolivia and Paraguay. It sprawls over an area estimated at between 140,000 and 195,000 square kilometres

The world's largest wetland, the Pantanal in South America, is a paradise for wildlife. Its annual cycles of flooding and drought create a strikingly beautiful and rich ecosystem. It is a haven for almost 5,000 species of animals and plants, and attracts about a million tourists a year –joining the eight million people who live there. The region's 'ecosystems services', such as irrigation of agriculture and wildlife tourism, have been valued at $112bn a year. But this paradise is at serious risk


HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #64 Posted: 26-Apr-2014 at 19:50

pretpostavuvam vaka izgledal i golem del od postojnata Tundra na planetava osobeno severot na Rusija od Ladoga pa se do Kamchatka t.e. ovie oblasti bile pod plitka voda koja podocna zamrznala oformuvajki go permafrostot na planetava, geomorfoloski zemeno moze da se pretpostavi deka i tamu nekogas imalo prasumi ko amazonskite deneska, sto moze da se vidi po sedimentite flora [1] od Pleistocen no i fauna podocna - na cela teritorija na denesniot sever od Rusija



patem i tarkovski moze da im zavidi na korejskive kadri duri ko nerazbirlivo videovo e i tokmu ko za i od drug svet, koj moze i nekogas pak kje pocne co
HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #65 Posted: 27-Apr-2014 at 22:03



ova urbanovo uchipuvanje deca vo zadolzitelen obrazoven sistem (40ta min od klipot) navistina deluva zalno, a slicno e i so ostanatite Nomadi shirum site kontinenti, duri zvuci ko proces humano nalik ako se obrazovani imaat posvetla idnina pred sebe a vsushnost od videava moze da se vidi deka sistemsko getoiziranje na lugje e recisi bolna pojava, navidum davajki im komfor no vprocem lishuvajki im ja slobodata otrgnuvajki gi od prirodata, ta neli toa go snashlo i nasheto selo ta denes od izvornata selska idila ima samo tuk tamu po nekoja polu raspadnata kamena kukja a za pesna v pole ili niva nekoj da zapeal toa nit sum cul nekoj da cul a ne pa ja da vidam, duri i da ima takov primer kje go shkrtnat istiot za umnobolen sluchaj

HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #66 Posted: 28-Apr-2014 at 18:45



no najverojatno po inercija odat so vakvi programi vo nadez deka nomadite utre vo eventualen izbor za urban zivot mora i da imaat kakva takva osnova, no toa e potrebno za pleminja i narodi bez tradicija iako dokolku na istite im se uskratat ili modificiraat nekako nivnite prirodni sredini istite ovie grupi se dezorientiraat shto gi navlekuva na urbano getoiziranje i predavanje sebesi na konzumeristicki sistem na egzistencija

no od druga strana vakviot brojlerski didakticko-edukativen sistem e neophoden vo urbanite sredini sirum planetata koi pred se zavisat ili se potpreni na rat-race kapitalistickata shema za cij ekonomski rast e potrebno duri i vojnicki tretman uste od najrana vozrast primerot sto go naveduva profesorov za kineskite decinja kako uste od dve godini gi prakjaat v gradinka, sistem koj kaj nas porano bese baba&dedo a sega e televizor&plejka

no shto bi bilo so svetov dokolku site se visoko obrazuvani, shto bi bilo dokolku site se samodovolni, shto ako takvoto znaenje ko neprimeneto go isfrustrira choveka okolu nemoznosta da se nasiti i profitira od takviot bagaz, shema koja e korisna samo dokolku vladee Hristijanski-socijalizam ili komunizam dodeka vo okolnosti na na posesiven-kapitalizam toa vo kontinuitet kje producira stagnacija i kjorsokaci [1]



no smesno e kolku denes na zapad postojat moznosti za animiranje na decata od cyber-edu preku prakticna nastava pa se do interakcija na istite, no sepak kaj decata nema osoben intetes za nauka, moze problemot e vo gejming industrijata a mozebi i navistina e do semejstvoto cii clenovi ko malubrojni em razgaleni em nemaat vreme za zaednicka evolucija ko semejna kletka, no eto kina go demantira ova sepak tamu kolku tolku vakvite negativni nus efekti gi amortizira konfucijanskata tradicija preku komunisticka stravopocit kon instituciite od strana i na edinkite i na semejstvata i na grupite



Edited by +Protagorist - 28-Apr-2014 at 19:02
HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #67 Posted: 28-Apr-2014 at 19:44

grafikonov veli deka amerite seuste se drzat, no stepenot odnosno kvantitetot i kvalitetot na znaenje vo nivnite diplomi ne e sporedliv so onoj na istok ona nalik ona shto go prai eden kinez na zapad primer treba cetvorica amerikanci, no posredi se i drugi varijabili, primer na istok dobivanjeto diploma vednas te lansira vo poelitni kasti, dodeka na zapad diplomite se tretiraat ko licenci od kurs ta zatoa imaat po deset tituli vo rok od 5 godini visoko obrazovanie a tuka edvaj dve da zakaci coek

http://www.edweek.org/ew/articles/2011/09/21/04oecd.h31.html

HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #68 Posted: 04-May-2014 at 14:17

kade e granicata za sistematska edukacija, dali e dovolno opsto znaenje ili specijalizacija za odredena oblast, dali vakviot proces treba da e prisilen!? ajde vo urbanite sredini ok, kako bi se nasol angazman za mladite i nivnata besperktivnost bi se amortizirala mesto kon socijalizacija na ulica kon socijalizacija vo odredena institucija

duri i zatvoreni zaednici ko inuitite daleku na sever, se shto bi rekle denes emancipirani odnosno civilizirani, i toa sistemski preku obrazovniot sistem, no koe fajde od edukacija koja kje go asimilira choveka do stepen na potroshuvachki rob chij kulturen kod od tradicija kje fakja muvla po muzejski vitrini [1][2]

ponekogash se prashuvam shto kje beshe dokolku evropjanive ne go bea kolonizirale svetot vo antika i sreden vek, ili azijcite evropa vo neolit, duri inuitite se moze najizolirani pleminja koi posledni bidnale podlozeni na odredena asimilacija, dobra mu e poentata na alaskanecov od krajot na videovo nie ne ja poseduvame zemjata tuku taa ne poseduva nas - a istoto vazi i za odreden opstestven sistem za koj lugjeto veruvaat deka go poseduvaat a vprocem toj gi poseduva niv

http://www.build.mk/forum/forum_posts.asp?TID=1334&PID=172231#172231




Edited by +Protagorist - 02-Oct-2015 at 21:42
HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #69 Posted: 06-May-2014 at 14:22

a sigurno i nomadite nametnale nekomu svoj stil na zhivot dodeka ja naseluvale Alaska preku beringoviot tesnec vo ledeno doba, mnogu verojatno i pred toa, ta se postavuva prashanjeto dali nivnata deneshna tehnokratska asimilacija e voopshto nekakov i nechiv grev, no sogurno ova e denes bez presedan so ogled deka superbrzo i labaratoriski se odroduvaat pleminja i kulturni kodoi shto preku materijalizmot a shto preku dekadencija ta duri i nikoj nikogo da ne go prisiluva na toa, najverojatno gornata duma bi bila posoodvetno pushtena ko "se prashuvam shto kje beshe so svetov evropjanite da ne zateraa kolonizirachka industriska revolucija"



www.face-music.ch/nomads/horsemen_en.html

moze najtragichna gletka e mongolskoto reformiranje vo posledno vreme iako recisi cela azija e na isto deredze, gubejki ja ekspresno svojata tradicija i prepoznatlivost, no najverojatno afrika e bez konkurencija na ovoj plan

http://www.build.mk/forum/forum_posts.asp?TID=1146&PID=171073#171073


HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
phenomenon View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 26-Oct-2010
Location: Kumanovo
Online Status: Offline
Posts: 2646
  Quote phenomenon Quote  Post ReplyReply #70 Posted: 06-May-2014 at 19:25
Релјефна карта на светот со релјефот на океанските дна:

開始されていないだけの戦いが失われ、
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #71 Posted: 28-Jul-2014 at 20:58
HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #72 Posted: 05-Aug-2014 at 23:19

vo kontekst pisanijata za depresija vo naishkata za IKZ [1]

http://www.washingtonpost.com/blogs/worldviews/files/2013/11/depression-rates.jpg [1]

do dusha vakvata mapa e samo klinichka statistika, a znaejki deka narod kaj nas ne miluva psihijatri, ochekuvano e da sme vo grupata veseli, hrvatska pak kotira visoko zaradi golemoto kolichesto meteoropati kako posledica na ekstra promenlivoto vreme shto go ima [1]
HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #73 Posted: 09-Aug-2014 at 15:18

neznam kade e po knap da se zivee na ovoj svet, a verojatno ko kontinent najtersene e azija, so se site ekstremi koi gi ima posredi, od vlazni preku pustinski pa se do zamrznati predeli, chudno e kako sred takov kalabalak depresija ne drma - a ziveat ruralno vo polna smisla na zborot [1][2][3] verojatno samiot zivot od-za i vo priroda pravi da mnogu od tamoshnite lugje se zadovolni i so malku, duri i se primer za ostanatite [4] ne deka i tamu nema luksuz no sepak arhaichen [5]

neznam kolku treba za da se dojde blisku do vakov pogled, no veruvam dovolno e da nema signal mobilniot za chovek da zaspie mirno



https://www.oxfam.org/sites/www.oxfam.org/files/nepal-climate-change-poverty-adaptation-0908-summary.pdf

Illustrated Atlas of the Himalaya - http://samples.sainsburysebooks.co.uk/9780813173849_sample_93901.pdf

http://en.wikipedia.org/wiki/Category:Books_about_the_Himalayas





Edited by +Protagorist - 10-Aug-2014 at 21:19
HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #74 Posted: 14-Aug-2014 at 10:00

sepak Afrika verojatno e bez konkurencija, ako se zemat predvid malarijata, sidata, detskoto robstvo, siromashtijata, sueverijata, verskiot fanatizam, kriminalot i korupcijata, kapak samata povrsina na kontinentot ne dozvoluva ova leno da se iskontrolira

http://www.open-source-africa.com/wp-content/uploads/2012/10/true-size-of-africa.jpg


http://www.build.mk/forum/forum_posts.asp?TID=742&PID=172955#172955



poentava mu e top na choekov, da ako od nekogo napraish socijalen sluchaj istiot veke ne se ni obiduva da izleze od zamkata na siromashtvoto, iako ova ne treba da vazi za bolnite i starite no i niv ako gi pasiviziraat samo na pomos a ne i socijalna sinergija - badijala pomoshta, shto bi se reklo treba narod da se potikne na komunizam za da prebrodi siromashtija a osobeno vo Afrika



Edited by +Protagorist - 14-Aug-2014 at 10:02
HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #75 Posted: 05-Sep-2014 at 20:00

verojatno od cela afrika najteshko im e na pigmejcite, so ogled deka ko nezashtiteni lesno se meta na eksploatacija http://en.wikipedia.org/wiki/Pygmy_peoples#Slavery






HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #76 Posted: 05-Sep-2014 at 22:28



moze da se kaze deka arapite vo odnos na beduinite se nalik kameruncite vo odnos na pigmeite, odnosno nomadite bidnale marginalizirani shtom se pojavil kalifatot [1] odnosno iako potekloto im e nomadsko otkako se zacarile pleminjata go napushtile nomadskiot nachin na zivot ta sega se istite beduini kolku hrvatite jugosloveni [2] moze da se kaze vsushnost deka originalnite arapise beduinite dodeka ostanatite arapi se islamizirani afrikanski i bliskoistochni narodi, od druga strana ko nomadi bedunite se sprostrile i niz severna afrika a kade se poznati ko Berberi iako oficijalno tie se dve razlichni grupi nalik ko juzni i istochni sloveni [3] megju berberite pak najpoznati se tuarezite [1][2][3][4]

http://egyptianstreets.com/2014/04/27/who-are-egypts-sinai-bedouin/

http://www.bedawi.com/Hospitality_EN.html


Бедуини

Ниједном народу као Арапима природа и клима није у толикој мери одредила начин зивота и црте њиховог карактера. Бедуини од Марока до Јемена живе истим зивотом, имају исте навике и обичаје као и пре 2000 година. Назив им потиче од арапске речи „бадави“- становник пустиње. Бедуини су углавном сунитски муслимани, иако међу групама и даље постоје предисламска веровања и обреди повезани са злим духовима, вештицама и врачањем. Баве се гајењем двогрбих камила и у сталном су покрету са својим стадима, изузев за време летњх месеци. Крећу се утврђеним рутама кроз успостављање племенске територије (дирах) од извора преко оаза до пашњака. Породичне задруге су основа бедуинског племена (кабиле), а уједињене су заједницким претком. Друштвени склад се одржава снажним породичним везама и законом части и оданости који се заснива на вредностима као сто су великодушност, послушност, гостољубивост. Патријахално уређење се не мења јошод библијских времена. Бедуини су вечите скитнице, немају иза себе никакву историју нити цивилизацију, отпорни су на продор егзотичних идеја и обичаја, живе онако како су живели и њихови преци, у шаторима од козје и камилине длаке. Оскудно су обучени: дуга косуља, и лепршава горња хаљина. Као и одећа и исхрана је оскудна, хране се датулом и смесом од брасна или прзеног зита. Жилавост и издржљивост су изгледа њихове највеће врлине. Они су велики ратници и коњаници. Врховни ауторитет има племенски шеик или емир. Међутим, старешина бедуина је само први међу једнакима. Бедуини се поносе својим лепим и чистим језиком који, семитолози сматрају, најбогатијим и најхармоницнијим.


Бедуин жена


Бедуини јако цене камилу, јер је она номадов хранитељ и транспортно средство, мираз невесте, добитак на коцки, богатство сеика. Они пију њено млеко, покривају се њеном козом, хране се њеним месом. Мокраћу камиле користе као лек, а њено ђубриво као огрев.

...

http://geografijanadalj.wordpress.com/tag/beduini/


HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #77 Posted: 06-Sep-2014 at 15:00



http://en.wikipedia.org/wiki/Arab_Christians#Arab_Christians_today

http://en.wikipedia.org/wiki/Demographics_of_the_Arab_League#Ethnicities

http://thesinosaudiblog.files.wordpress.com/2011/05/mid-east-religion.jpg

edno e fakt, deka niz istorijata Hristijanite na bliskiot istok bile pod golem pritisok od Muslimanite, osobeno bidejki uste od samiot pocetok islamot se shirel osvojuvachki preku kalifatot gledajki da dominara na shto pogolema teritorija, a bidejki seto toa odelo preku konflikti i vojni jasno e deka kalifatot go ispolitiziral samiot islam, iako mnogu smetaat deka islamot bil ispolitiziran ushte odma preku samite propovedi na Muhamed [1] iako lichno smetam deka bukvalnite tolkuvanja na surite vodat kon fanatizam pa kako velat onoj koj saka da si najde opravduvanje za svoite dela kje go najde makar i go nema   

sepak otkako kalifatot propadnal negoviot primat go prevzele osmanliite, koi za volja na vistinata ko melezi pomegju mongolite i arapite [2] postavile poinakva ramka na deluvanje, za na kraj istata da dovede do mladoturcite i Ataturk koi go raspushtaat sultanatot

se na se Islamot ostavil silna duhovnaa, kulturna i materijalna traga na bliskiot istok i afrika, iako negoviot sovremen remiks i vo najdobri okolnosti nikogash nema da moze da se nadmine sebe si ko nekogash, prosto premnogu e otiden vekov vo aut za da masite seopshto prifatat srednovekovna skromnost [3] sepak vo uslovi na nekakva katklizma verojatno kje ima siguren kambek ko neophodna juridistichka vera so bezuslovna primena na sherijatsko pravo




Edited by +Protagorist - 06-Sep-2014 at 15:16
HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #78 Posted: 06-Sep-2014 at 20:03

defakto Islamot se potpira na starozavetniot zakon i tradicii, ko shto e oko za oko zab za zab, zatoa i se veli deka i islamot pokraj judaizmot e starozaveten, ta praksata shto ja imale evreite muslimanite samo ja proshirile i nadgradile, predochenite suri pogore ko motiv za skrotuvanje na nevernicite vprochem gi ima i kaj Mojsej ko pouki daleku pred Muhamed http://en.wikipedia.org/wiki/Midian_war

taka da moze da se kaze deka Hristijanite na bliskiot istok stradale od stariot zavet no prepakuvan vo novo ruvo i osvojuvachki plemenski ambicii, duri i arapite indirektno go priznavaat stariot zavet ko svoja osnova, a plus bidejki Hristijanite ja imale kako imperijalen mecena Vizantija prosto stanale potencijalna opasnost za kalifatot, pa zatoa i doshlo do seopshta asimilicacija ili progon, koj kade shto go snashlo

interesno e deka ima pretpostavki za Madijan kako izvorna lokacija za Sinajskata (Mojseevata) Gora iako oficijalno vo Hristijanstvoto e prifateno deka istata e kaj manastirot na Sveta Velikomachenica Katarina [1][2] dodeka zasega najalternativnata lokacija kaj Jabal al-Lawz vo Saudija [3][4]

http://en.wikipedia.org/wiki/Biblical_Mount_Sinai#Suggested_locations
HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #79 Posted: 06-Sep-2014 at 22:50

sigurno ne e lesno choek da dobie jasna istoriska pretstava za odredeno mesto i negovata geografska predispozicija ko faktor za civilizaciski bum, primer mene me chudi shto e toa shto gi navelo eufratskite eneolitski nomadi da raspalat kulturno sred pustelija [1] dali takvata pustelija im go skusila izborot i gi nasochila kon kreativnost za prezivuvanje od shto nus efekt bidnale inventivni novi opshtesta [2] iako i pred ovie imalo ushte postari no sepak seushte ne dovolno istrazeni [3][4][5]

isto teshko e da se skopcha kolku i dali vo ledenoto doba migraciite (navodno na ordite) zavisele samo od klimatski uslovi [1] ili i od konflikti, kako i da e, bar bilo popitomo mesto bliskiot istok zaradi pogolemoto kolichestvo vlaga, taman severot bil zamarznat a tuka negde v srede lugjeto uzivale vo izobilstvo od hrana, a sigurno i pejsazi

Volcanoes of the Middle East: Caucasus, Turkey, and Iran - http://www.skimountaineer.com/ROF/Region.php?region=MiddleEast




HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #80 Posted: 07-Sep-2014 at 21:00

http://www.volcano.si.edu/search_volcano.cfm

http://en.wikiversity.org/wiki/Volcanoes,_list/El_Chichon#Type_of_Volcano

~

http://www.volcanodiscovery.com/geology/plate-tectonics.html

http://news.discovery.com/earth/are-volcanoes-and-earthquakes.htm

verojatno i edinstveniot aktiven balkanski vulkan Duvlo kaj s.Kosel ohridsko kje se aktivira nekogash povtorno dokolku proraboti toa prespansko-ohrdiskiot tektonski trio [1] sepak nema da ima nekoj osoben spektakl od lava osven shto bi mozelo teoretskida se zakiseli ohridskoto ezero

...
Стандардните земјотреси, како и сулфатарата „Дувло“, поставена на тектонски активната североисточна - југозападна линија, која се наоѓа во Охридскиот басен, во близина на село Косел, ја оцртува тектонски нестабилната положба на регионот. [1]



~

drug originalen kuriozitet megju makedonskite vulkani vkluchitelno i onoj na Olimp, e opredelbata na Sveti Gavril Lesnovski vo Lesnovo da se podvizuva a potem i tuka da se podigne i hram odma vrz samiot nekogashen krater na vulkanot nalik i bukvalna shtopna pred portite na pekolot

http://www.igeografija.mk/Strucen-kadar/Milevski-BIOGRAFIJA/Trudovi_PDF/Kratovo-Zletovo_Ivica_Milevski.pdf





http://www.maphill.com/macedonia/probistip/3d-maps/physical-map/




Edited by +Protagorist - 08-Sep-2014 at 07:10
HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
 Post Reply Post Reply Page  <1 23456>

Forum Jump Forum Permissions View Drop Down



This page was generated in 0.142 seconds.

Copyright ©2007 - 2024  build.mk

Коментарите на форумот претставуваат лично мислење на нивните автори и не претставуваат официјален став на build.mk.