build.mk Homepage
Forum Home Forum Home > Останати теми > Останати теми > Наука и технологија
  Active Topics Active Topics
  FAQ FAQ  Forum Search   Register Register  Login Login

Земјоделие и рурален живот

Bookmark and Share
 Post Reply Post Reply Page  <1 1112131415 21>
Author
Message
  Topic Search Topic Search  Topic Options Topic Options
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #241 Posted: 20-Jan-2014 at 23:23


доколку сакаме ко некогаш земјоделска земја, повторно да бидеме тоа (бар приближно) мора да се работи со децата интензивно, пример образвониот систем би трабало да ги стимулирал сами да засадат одредени култури за потоа да ги награди со финален производ од истите, тегла ајвар или еко-џем од јаболка, а може и комотно да ги плашат со пре-прсканите расадници во Преспа, или од нив загадената езерска вода

интересна појава е и валдорфската школа, а каде доколку не е ова астролишкиов пристап на Штајнер посекако би пратил дете да го учат, но има и подобри едукативни концепти, пример на Марија Монтесори [1][2] па и други [3] но она што им е заедничко е задолжителната градинарска пракса за децата, односно уште од млади се социјализираат и разбираат зошто е битна градината и нејзините плодови, нешто што наголемо изостанува во класичниот едукативен систем

исто и од старателите се бара да имаат таков пристап кон децата, што би рекол Фридрих Фробел (ученик на Песталоци) adults should serve as the “gardeners” of children’s potential [1][2][3]

едно е јасно поврзување на децата со природата е повеќе од неопходно [1][2][3] особено денес кога се повеќе од времето децата се примамени да останат пред компјутер или телевизор дома, имам пријатели кои пример се' прават тоа да го им го овозможат на децата, па дури и ги растат односно сите живеат без телевизор и интернет освен кога е неопходно и по некој филм од време на време, па пак бадијала штом одоколу децата се опкружени со технологија, налик амишки деца кои се школуваат во современ град [1] фрустрација која е тешко да се контролира па и канализира, јасно освен ако од природниот начин на живот имаат директна корист пр. некаков материјален или духовен профит, екстра цветни градини кои ги немаат оние по бетонската џунгла, нешто што би ги мотивирало и понатака да не си губат времето зјапајки во некоја кутија

Maria Montessori on Gardening…
“The best means of invigorating the child is to immerse him in nature.”

When the children put a seed into the ground… the children are inspired with a feeling for nature…

“When the child has cultivated the iris or the pansy, the rose or the hyacinth, has placed in the soil a seed or a bulb and periodically watered it, or has planted a fruit-bearing shrub, and the blossomed flower and the ripened fruit offer themselves as a generous gift of nature, a rich reward for a small effort…”
http://www.sjusd.org/hammer/programs/garden-club/


http://montessoriconfessions.blogspot.com/2012/10/montessori-and-composting-with-kids.html

Gardening for the Mind

To some, the garden is a place to grow a tasty dinner. For us, the garden is a place to foster the imagination and learning of a child.

The Montessori Method of education involves a lot of hands-on learning and these lessons may not always look the way a traditionally educated person would expect. We believe in real-time, real world lessons that are played out using the objects of life. Instead of learning our math with number symbols, we use beads containing actual amounts and translate those ideas to the symbols. Instead of learning about botany from a dry textbook we touch, smell, and grow our lessons.

The garden provides an opportunity for young children to learn about natural cycles and weather, all stages of plant life, math and even history. It allows them the chance to practice their research and scientific observation skills, to witness life in action and question the why's and what's of it all. Montessori education endeavors to spark this questioning part of the child's mind so that in the future they will know they have the power to search out the truth for themselves, and maybe even make new discoveries that will benefit all of mankind.

The children at Alpine Montessori grow and maintain their own garden areas with the guidance of their teachers. Even if you don't have a large yard, you can extend your child's gardening work to your home. Consider allocating a part of your yard for your child to use as their very own vegetable or flower garden - helping to provide food or beauty for the family gives them a sense of value and pride. If you don't have a yard or have a very small or unsuitable yard, a couple of containers can hold flowers, a tomato plant, or even a trellised squash or bean plant. Whether their garden flourishes or struggles, it will be a learning experience for all involved - ideally a learning experience that will go on for the rest of their lives.

http://www.alpinemontessori.org/home/gardeningforthemind


ЗПО треба уште во градинка да има, додека кај нас и во основно изостанува или е сведено претежно на теорија, ко бројлери кои треба да знаат статистика и добијат оценка за истата, да е пострашно и дома не ги очекува ништо поарно децата, освен некоја играчка, но и нивните родители не биле поарни та круша под круша паѓа нели, само што муабетот денес е телевизор под телевизор или компјутер под компјутер паѓа, ако е утеха немаме само ние гајрет а можеме и да учиме од туѓиот [1]

~

чинам неопходно е мотивирање на децата и телевизиски, та ко за земјоделска земја логично е секоја телевизија а особено националните во својот детски програм да имаат главен акцент на Природата пред се ко весела еко. био. агро. едукација

во свет ваков пристап имаат многу земји, но не секоја продукција е вонвременска, веројатно за ваков резултат потребни се државна телевизија и државни институции да здружат сили, и тоа ко долгорочен концепт туркан од МОН, плус сето тоа на крај посолено и со постдипломска креативност од фду и есра, можеби и мелозвучност од златно славејче плус сето тоа да е врзано и со некоја сликовница успат а зошто не и лектира [1] но за сето ова треба бајрактар со волја за слобода од бетонската џунгла, можеби и Суперхикс тајфата за отисокот да бидне што подолготраен
логично серијал му е мајката [2] макар срочен и ко комерцијален документарец  [3

https://www.abccommercial.com/librarysales/program/kids-garden 

 




Edited by +Protagorist - 15-Nov-2015 at 12:50
HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #242 Posted: 01-Feb-2014 at 16:26

ето во рекорден рок стигнал аберот и до надлежните ем и континуитет има што е за поздрав, камо ваквиот пристап да го вметнат во образовниот систем како дел и' од основното образование

21.10.2014 - Во градинките ќе се учи како се сади здрава храна

Министерот Диме Спасов денеска ја посети градината „Тиквичка“ која е дел од градинката „8-ми Март“

Министерот за труд и социјална политика Диме Спасов, и градоначалникот на Кисела Вода, Биљана Беличанец – Алексиќ, денеска ја посетија детската градинка „8-ми Март“ во општина Кисела Вода, каде децата заедно со своите воспитувачки и негувателки имаат засадено разни видови зеленчук во својата градина „Тиквичка“, како дел од активностите за подигнување на свеста за здравата исхрана.

- Преку програмата за едукација на децата во процесот на предучилишно воспитување сакаме да ги едуцираме за значењето и влијанието на здравиот начин на исхрана, за значењето на овошјето и зеленчукот. Притоа преку еден координиран пристап во детските градинки започнавме со процес на создавање градини во градинки преку кои децата можат да се едуцираат за начинот на кој се садат зеленчукот и овошјето, но и за хранливите состојки, и да стекнат здрави навики со што во иднина ќе се влијае на создавањето здрави навики за живот на секое дете – рече министерот Спасов.

Тој додаде дека на ваков начин Министерството во соработка со единиците на локалната самоуправа и детските градинки во Македонија се вклучува во владината кампања „Здравјето е избор“.

- Преку еден систематски координиран пристап во соработка со повеќе институции сакаме на повеќе начини да влијаеме на подигнувањето на квалитетот на храната во детските градинки преку задолжително воведување овошје и зеленчук, замена на маргаринот со путер, белиот со кафеав шекер – потенцира Спасов.

http://fokus.mk/vo-graddinkite-k-e-se-uchi-kako-se-sadi-zdrav-hrana/

16.10.2015- Дечињата од градинките во Кисела Вода го одбележаа националниот Ден на здрава храна

Децата од градинките во општина Кисела Вода денeс, заедно со своите воспитувачки и родители го одбележаа националниот Ден на здрава храна, која е дел од Програмата за едукација на децата од предучилишна возраст со процесот на одгледување и консумирање здрава храна, поддржана од МТСП.

Децата од ЈДГ “8 Март” и ЈДГ “Весели цветови” кои во текот на целата година ја одржуваа градината во дворот на нивните градинки, се запознаа со промените кои се случуваа на зеленчукот во текот на годината, засадуваа нови садници, а од набраните зеленчукови плодови правеа вкусни салати.

Комбинацијата на здрава исхрана, одгледување на зеленчуци во своите органски градини, вклучување на родителите и едукацијата за важноста на здравата исхрана за децата од градинка, претставува еден интегриран пристап кој влијае на перцепцијата на децата и им дава можност да размислуваат и да уживаат во здравата храна од најмала возраст.

За таа цел децата, пред присутните гости и раководителот од Одделението за предучилишно воспитание и образование при општина Кисела Вода, се претставија со ликовна изложба, со игри и песни, а потоа заедно со своите родители, баби и дедовци, но и останатите присутни, береа зеленчук од градината и подготвија салати.

Одбележувањето на националниот Ден на здрава храна заврши со изложба и дегустација на здравата храна која ја подготвија.

http://kurir.mk/republika/skopje/217433-Decinjata-od-gradinkite-vo-Kisela-Voda-go-odbelezaa-nacionalniot-Den-na-zdrava-hrana

~

за да ги потикнеме децата на природа, она што на сите ни фалии во пристапот ем математиките, и буквално и симболично, e  егзотика т.е. егзотични растенија кои не се толку застапени кај нас, нешто налик што подоцна ќе им биде мерак да се потсетат дека ретко каде го има во околината а со тоа и дополнително да бидат мотивирани околу градината, колекционерство знае да биде прилично добра појава која лесно го исполнува човека само да не прејде во посесивност и скржавост што би требало да се надмине преку локални саеми и прослави ко ден на дрвото или јаболкото

ко прилично инспиративни би ги посочил Горчицата т.е. Синапот (Sinapis alba) [1][2][3] и Жолта Пенда т.е. Златна Љубов (Xanthostemon chrysanthus) [1][2][3] уште да не се срамат да си потпевнат сред плевење и тоа е тоа, ќе им скубнат на електронскиве тенекиња, иако покасно посекако ќе им се вратат бар да споделат нешто [1][2]


 




Edited by +Protagorist - 17-Oct-2015 at 11:16
HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #243 Posted: 26-Feb-2014 at 21:12

najsiguren cekor e plastenik a rasturcuvanje v zima ako e zagrean pr. so slama [1]

http://www.humeseeds.com/indoor.htm


HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #244 Posted: 28-Feb-2014 at 02:51

http://www.greenhousecatalog.com/greenhouse-solar-heating [1]

najeftina varijanta e diy staklenik so pmma od komsiluk [1][1]

potem opusteno i fokusirano [1]




HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #245 Posted: 18-Mar-2014 at 17:00

vo sporedba so lanskoto intervju v burekdzilnica ovoj pat ministerot polefterno, iako dosta interesni informacii nafrli, no mislam ova muabetov za gmo-to e nedorechen a za koj i lani ostavi dobar vakum za dumanje [1] odnosno dokolku i navistina e tochno ko shto veli Janko deka preku gmo ishrana na zhivotnite se modificira i nivnoto meso koe potoa se uvezuva toa e navistina sklet duma, ili gmo-to koe preku zhitarkite ni se servira i direktno vo forma na vafli, biskviti il kornfleks po policite vo marketite, vo najmala raka e prilichno dobra podloga za panika, iako na ovoj ogan bi doturile maslo i site onie pesticidi i konzervansi prisutni kaj prerabotenite il gotovite prehrambeni proizvodi, vkluchuvajki go tuka i aflatoksinot, iako ima i pobeter [1]
+ po ova se nametnuva prashanjeto zoshto potroshuvachite ne se osvestuvaat poozbilno od strana na ministerstvoto odnosno agencijata za hrana apropo prednosta na lokalnoto kontrolirano proizvodstvo i osobeno organskata hrana, dokolku voopshto i samite se svesni koi se nusefektite od seta uvezena hemija, a koja eto se ispituva po primerok so ogled deka nemozhat celosno, no tie nemozhat uvezenata organskata hrana da ja procheshlaat a ne pa drugo, iako ete na kraj spomnuva ministerot deka od slednata godina fokusot kje bide i na nea odnosno na organskoto proizvodstvo, a za koe bidejki nemame kupoven standard sigurno kampanjata kje se tera samo kon preshaltuvanje na zemjodelcite namesto potroshuvachite kon OH, shto veli 90% odi za izvoz, a narod za zhal potajno veruva deka na pazar kupuva organski jabuchar ili kavardzik, ajt bar se vkusni, dali

ova sporedbava polesno bi legnala ko analogija za brutalizam i neoklasicizam ko gmo i pesticidi, nasproti izvorna arhitektura ko organska alternativa [1] normalno za instant narod instant trpeza, ta i kampanjski da bideme osvestuvani badijala so ogled deka javeto koshta, osven ako ne se preshalta narod da zhivee na selo ili se lishi od sovremeniot komfor za smetka na zdrava ishrana, koja eto bar so hlorot kje ja sardisa ako ne so drugo [2] ne deka nema alternativi i za nego [3] no nie nemame kabaet za pesticidi a ne pa hlor so ogled deka i tie zavrshuvaat vo podzemnite vodi



drugo shto bi potsetil odnosno dopolnil e za tutunarite i ogranicheniot broj subvencii t.e. kontroliranoto proizvodstvo, e potrebata i od negovo preshaltuvanje od otrov kon energens posocheno vo post #235 ponapred

isto bi stavil akcent i na obrabotlivoto zemjishte vo drzhavata, no vkupnoto a ne samo ona koe go stopanisuva taa, prosto treba da go iskopirame srpskiot model, vo koj privatnoto obrabotlivo zemjishte vo sluchaj dve godini da ne se obrabotuva drzhavata preku agencijata za zemjishen fond da go prevzema i go dava pod zakup na zainteresirani lokalni zemjodelci, neznam kako im e regulirano obeshtetuvanjeto na sopstvenicite najverojatno istovetno ko drzhavniot zakup!?
istoto kade-kako tera i vo evropa, a bidejki vo glavnom se golemi drzavi pa mnogu i ne mu se sekiraat, a i nemaat prostor za manevriranje bidejki so seopshta konkurencija bi gi zaglavilite sopstvenite golemi ZIKoi t.e. nivnata konkuretnost i odrzlivost a so toa i pridonesot vo lokalniot ekonomski rast, da e ushte potragichno 3% od site evroskite farmi drzhat 50% od seta obrabotliva zemja vo evropa [1] sega gledam i hrvatite formiraat agencija no se plasham deka od takvata komasacija poteshko da se ofajdi maliot choek, ona kje go natovarat so standardi ta i da ne pomisli na zemjodelie a ne pa da okrupnuva proizvodstvo, ne deka i nie nemame maka so standardite no bar za socijalnite kategorii istite da se olabavat i istite da ne bidat glaven uslov za niv shtom apliciraat za zemja, ushte eto da se molizira i onaa zaboravenata shto dremi vo privatni race, samo prashanje e dali kje se tera po srpskiot ofanziven model, a toa za sega dodeka sme nadvor od eu lesno, ilo kje se odi preku dupli danok za onie koi ne ja obrabotuvaat zemjata kako bi se stimulirale sami da ja dadat na drzhavata na plodouzhivanje, iako tie kje si ostanat stopani, a drzhavata kje ja dade na zainteresiranite da ja obrabotuvaat

dopolnitelno ova bi bilo preduslov za aktivna relokacija na gradskata prezasitenost i ogranichenost od usluzni i fabricki dejnosti, voopshto naselenieto koe mu zboktisalo od grad t.e. kadrovskiot i infrastukturniot potencijal so vakva kampanja bi se nasochile kon seloto, iako toa e vozmozno samo preku drzavno stimulirani (novosozdadeni) selski komuni [1][2] namesto liberalno upateni na sorabotka vo co-op t.e. koperacii [3] shto ornitoloshka ljubov bi se rodila togash vo narodov ni samite ne se svesni, ta shto ima poubo od ptici da ti pojat, dodeka se ladish vo ovoshtarnik, ushte da e posredi i bostan i sirenje ili zelnik i taratur



Edited by +Protagorist - 18-Mar-2014 at 18:35
HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #246 Posted: 20-Mar-2014 at 18:28

a sega i gradski bavchi da vratat pak kje bide badijala zaradi prezagadenosta no i stend-baj avtohtonite semenski banki za koi eto ima plan ko shto veli ministerot da gi aktiviraat

za sega edinstveno po net moze da se pazari organsko seme no na zhimi majka, eventualno od avstriski no ushte polesno od sloveneckite zdruzenija za permakultura [1] koi glasno se mobiliziraa i preku semenskata shtafeta shto ja imaa vo 2012 v Slovenija [2] kaj niv seto ova beshe jako zavozeno i preku panikata koja ja krena krena so knigata Pesticidi, ubijalci življenja ushte vo 1995 Anton Komat koj zdravo talasa za seopshtiot zemjodelski kolaps zaradi korporaciskite agendi pr. za treitor technology [1] za kjorsokakot od pesticidi [2] itn. vo osnova choekot e naturalist koj prednost mu dava na ekstenzivnoto nasproti intenzivnoto zemjodelie [3]

vo Hrvatska najglasni na ovaa tema denes se Prof dr. sc Vlarije Vrček [1] i Doc. dr. sc Katica Knezović na koi im pravat drushtvo i drugi demistifikatori pr. ko dr. sc Lidija Gajski [1]



kaj nas edinstven javno eksponiran intelektualec na ovaa tema e dr. Slagjana Velkov iako tera povekje edukativna nego aktivna demistifirachka kampanja, i toa po inercija dokolku ja vikne nekoj za sovet, no to socijalnite mrezhi sami ja turkaat napred zaradi seopshtiot vakum na ova OH pole



vo muabetov dr. Slagjana potspomna deka stari sorti seme nabavuva od zem.institut [1] kade gi imaat i ona apla arpadzik starite sorti, a ne samo hibridi od minatiot vek, istoto pretpostavuvam e i so ovoshkite i so zelenchukot, zatoa chekam den koga kje otvori institutot toa herbariumite preku oficijalni odgleduvachi na avtohton organski semenski materijal, imajki predvid deka so sporadichna razmena i da sakame nemozheme zemjodelecot turbo da go preshaltame na avtohtono organsko proizvodstvo

deka e biznis seto ova so gom-to toa e jasno, prashanje e shto veli doktorkata koe fajde od istiot odnosno koj ima polza od gmo-to ta nabrojuva negoi falinki nebare lokigata kje pobedi i vrazumi nekogo, mnogu verojatno seto ova e predeterminirano ko alatka na svetskite tehnokrati i nivnite derivati ko eugenichari [1] mozhe smetaat deka narod kje se uplashi od veshtacka hrana pa sam da preshalta kon selo i umerenost kako vo ishranata taka i vo mentalitetot ona stravot chuva lozje pa popoleka da svrtime dobrovolno kon socijalizam i plansko ureduvanje, mizi asan da ti bajam, no se plasham deka namerata e humana ami poprvo arievska bitka za "superworld for supermen" a preku selektivna genetika da se dotera do masonski raj na zemjata [2][3]


Edited by +Protagorist - 03-Oct-2015 at 08:06
HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #247 Posted: 23-Mar-2014 at 12:31

edinstven rasad za stari sorti jabolka kaj nas (za koj sum chul) e vo topaansko pole v Skopje, sigurno ima i na drugi mesta, no nit se falat nit se frlaat po mediumi, a narod vo nedostatok od info si tera i ponataka so konzervirano-ispoliranite sorti > kompot od pesticidi iako i v komshiluk ne e neshto poarno sepak gi ima i ko interaktiven aber



http://www.stare-sorte-voca.com/

http://www.stare-hrvatske-vocke.com/

http://www.park-zumberak.hr/dokumenti/prirucnik_ppzsg.pdf



Kod biranja sorti jabuka pogotovo starijih sorta topla preporuka je da pokušate prije sadnje probati plodove kako se nebiste razočarali okusom nakon što dođe u rod. Mnogi su se amateri zeznuli na taj način i onda nejedu te jabuke već ih jednostavno izbijegavaju, i u isto vrijeme im je žao posijeći i posaditi drugu voćkicu. Nisu sve stare sorte jabuka dobre po okusu niti su sve otporne na bolesti.
HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #248 Posted: 23-Mar-2014 at 21:34

   


Nako Nakov gi ima vkrsteno Kaki sortite Hadzija i Haikume po shto izvadil sorta Chili (bez tanini pa se jade odma) prinosot e 300 do 400 kg od drvo
str 16 - http://ffrm.org.mk/jdownloads/moja%20zemja/2009/moja_zemja_49_noemvri_za_web.pdf


http://poljoinfo.com/showthread.php?2080-Kaki&p=188313&viewfull=1#post188313

I ja sam prijatelji bio ko poliven toplom vodom .-15 Eura-to nije normalno.Imam -ko sto rekoh-250 stabala kakija. NAsad mi je u blizini Grcke granice- u blizini Gevgelije, tacnije -Valandovo.

Kod nas svaki (ama bas SVAKI) poljoprivrednik ima desetak drveta sa kakijem. U gradu , umesto lipa i kestena, po trotoarima su -kaki, ispred svake kuce, na svakom cosku-kaki. Ovih dana je berba kakija-oko 1000 tona se izvozi iz Valandova-Bog zna gde.

A to ti je jedna zahvalna biljka da nema bolje od nje. Ne napada je nikakva bolest-nit je napadaju insekti(znaci nema nikakvih hemiskih tretmana ) jedino na 2-3 godine stajsko djubrivo i bar 6-7 puta navodnjavanje- i to je sve. U proseku po 150 kg po stablu.

Kod nas se zove"japanska jabuka" i prvi nasad je podignut 1954 godine. Stariji pricaju da ju je doneo(u tom vremenu visoki makedonski politicar- Lazo Kolisevski, sa svog putovanja u Japan-dao u lokalnoj poljoprivrednoj skoli i reko:-Ovo morate posaditi i svake godine povecavati povrsine za po 5 dekara. Ko je tad smeo da se protivi naredjenju KP. Eto, i od politicara neka fajda.

Sorta mi je Hachiya, astrengentna-to znaci da se ne jede odmah, nego mora dozreti. Puna je s taninom i ako nije dozreta ima opori ukus, ali kad dozri, ko da jedes med. U principu se sadi na razmaku ne manjem od 6x6, a ja sam nesto eksperimentisao i posadio je 6x3 sa namerom da u 9 toj godini posecem svako drugo stablo i da opet bude na 6x6. Ali, sada im je 8 godina, dogodine treba da ih secem i vec sada me boli srce-ne verujem da cu ih izvaditi-boli to. KAd je vreme cvetanja, to je predivno za gledati-cvet do cveta-posle toga se svaki cvetic oformi u plod (negde MAja meseca cvetaju) i tako do sredine Jula su prepune s plodovima- i tad pocinje opadanje plodova: vise od dve trecine popadaju po zemlji-sto je normalno, ona jedna trecina koja ostaje je toliko velika, teska da u proseku na svakom drvetu, svake jeseni ima bar po 2 polomljene grane. I to je normalno. U pocetku sam stavljao podupirace ispod grana-sad je to nemoguce, ima ih tako mnogo da se ne isplati podupreti ih, uostalom ako je ugao grane iznad 1o sati ili izmedju 12 i 15 sati ona ce se svakako polomiti, ako ne ove godine-dogodine sigurno.

Pocinje s rodom u 3 godini, a pun rod je posle 5 godina.NE desise da omane, mrazevi joj ne mogu nista(osim ako padnu u Maju) -a vetrovi su problem. Ona se u Oktobru i onako bez vetrova lomi, a tek ako su jaki vetrovi-polomice se mnogo grana. Klima nam je sub mediteranska(Solun nam je na oko 60 km vazdusne linije) i to nam omogucava da imamo velikih nasada sa kakijem, narom, kivijem,mandarinama,(mandarine ne podnose najbolje ovu klimu pa se desi da nekih godina smrznu) maslinama, i u poslednih 10 godina nenormalno se povecavaju nasadi sa sljivama Japanske sorte "Umeboshi". To su jako krupne i socne sljive kojim je unutrasnja kostica manja od velicine nokata na malom prstu. U proseku tezinja jedne sljive je oko 120 gr. Imaju dobru cenu-oko 1 euro po kili, a u punom rodu jedno stablo daje po 70 kg, i sto je navaznije-trazi se. Najvise je posadjena sorta Angeleno ( i ja imam oko 1200 stabala te sljive) Nesto mi ne uspeva da prikacim slike, ali ako te interesuje-poslacu ti ih ovih dana-do Petka-posto ih ovog vikenda-berem.

HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #249 Posted: 24-Mar-2014 at 22:40

sledna faza inkubatorski jabolka, nema da treba ni da gi krojat nit da gi okopuvaat

Германски искуства во кроење на oвошките пренесени во Преспа

Околу 3000 садници по хектар, 60 тони просечно принос на јаболка по хектар, засадување на веќе оформени стебла, методи на резидба карактеристична за летен и зимски период...

...презентација на машинска летна резидба сето ова беше главна карактеристика на предавањето и промоција на германските искуства овоштарството во Ресен. Презентацијата со акцент на резидбата ја извршија професори од Институтот за овоштарство во Минхен, Баварија, СР Германија.

Германските професори се гости на Земјоделската задруга "Преспански Овоштари" како дел од веќе воспоставената соработка на задругата со оваа германска институција, од која во 2008 произлезе и студиско патување на ел од преспански овоштари во Германија.

Слична таква студиска посета со цел да се видат модерните токови на овоштарството во Германија најавена е и оваа година, а сеуште актуелно стои и најавата за обука на млади фармери во Германија која повеќе пати беше најавувана од страна на земјоделската задруга "Преспански оввоштари". За денес гостите од Германија имаат закажано средба со Градоначалникот Михаил Волкановски и потоа во одредени насади во Преспа ќе имаат и практична презентација на начини и видови на кроење кај овошките.
http://www.prespana.com.mk/prespa/agro/2011-germanski-iskustva-kroenje-iovoski-prespa.html



https://www.youtube.com/results?search_query=kako+pravilno+orezati+vo%C4%8Dnjak [1]

http://www.lisa.rs/moja-lepa-basta/vocnjak-i-povrtnjak/13705-orezivanje-voca-poboljsana-piramidalna-kruna.html





Edited by +Protagorist - 25-Sep-2015 at 10:27
HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #250 Posted: 30-Mar-2014 at 22:00

mozhe da se kazhe deka konsultacii so katedrata za ovoshtarstvo i lozarstvo vo Skopje ili Shtip bi bilo polezna rabota za sekoj domakin osobeno ako svrtil na plantazhi

kaj kroenjeto ovoshki najbiten e tajmingot vo odnos na agrometeoroloshkite uslovi

www.gardensalive.com/article.asp?ai=1154

pr. neochekuvan zort koj gi strefil kalifiskite plantazhi

http://extension.psu.edu/plants/tree-fruit/news/2013/effect-of-pruning-on-cold-hardiness-of-fruit-trees


eve interesen sovet za poprikladno kroenje kaj praskite a koe veruvam bi bilo korisno i kaj drugite ovoshki, iako i kratkoto i dolgoto kroenje mozhat da se kombinirsat, no tehnikata na kroenje ne e edinstveniot faktor koj bi go zgolemil kvalitetot i kvantitetot na rodot



zemjodelie-ovostarstvo.com/praska-i-rasad-na-praski-vo-makedonija.html

www.provident-living-today.com/Pruning-Peach-Trees.html

www.ces.ncsu.edu/depts/hort/hil/ag29.html



inaku konechno glaven kurshlus za site ovoshki e kasen mraz posle cvetanje, prosto cel rod odi kurban
HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #251 Posted: 12-Apr-2014 at 16:23

str.16 - ffrm.org.mk/jdownloads/moja%20zemja/2009/moja_zemja_41_mart_2009.pdf


imajki gi predvid izmestuvanjata na klimatskite regioni i voedno blagite zimi, popoleka se otvora moznost za nasadi maslina i v Makedonija, iako vo sluchaj na podolgotraen mraz bi trebalo chovek pri raka da ima juteni platna ili slama kako bi gi pokril steblata, mozhe nema potreba od golemi nasadi no desetina drva dolgorochno bi mu bile melem na rana, dodusha gevgelisko-valandovskiot region bez problem teraat maslini ko i kivi, sepak so malku know-how i na planina mozhe da se krenat istite pa i palmi, zar ne najavija v prespa il ohrid deka kje sadat, sepak maslinata ne smee da ja zakachi temperatura pod 5°c [1]

nejse interesen detal od videovo e za starite maslenici koi i pokraj nikakvo navodnuvanje i kroenje obilno ragjale, a shto se dolzhelo na organskoto gjubrivo koe ko takvo daleku povekje ja zadrzhuva vlagata vo pochvata

http://www.7maslina.net/Forum/tabid/57/forumid/8/postid/169/view/topic/Default.aspx

www.agroklub.com/vocarstvo/gnojidba-maslinika/10750/

http://zoob-oljke.si/images/stories/SOZITJE_v_OLCNIKU_HR.pdf





Edited by +Protagorist - 12-Apr-2014 at 16:24
HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #252 Posted: 29-Apr-2014 at 14:04
dosega glaven problem kaj ovosjeto i zelencukot ko rasad e kiselosta na zemjata, primer idealni uslovi za rast vo kisela pocva imat ruzite, no so ogled deka cvekjarstvoto za povekjeto zemjodelci e pretezno hobi, dobra zakrpa za vakvi pochvi bi bile Borovnicata no i Aronijata (aro e i fam.ruzi) koi se ednostavni za odgleduvanje osobeno kultiviranite sorti sepak i tie baraat odreden angazman a osobeno okolu berbata koja sega i kaj niv se tera masinski na golemi povrsini, no racnoto berenje ne ja ostetuva bilkata em e pobarano i poplateno

postojat 30 sorti kultivirana borovnica za odgleduvanje, a najdobro e da se rasporedat pola od niv na potencijalna plantazi ko rani, sredni i kasni za da ima berba celo leto, no dokolku se odi na tlo so neutralna il alkalna ph-vrednost rezultatite kje bidat desetkuvani zaradi sto na vakvite pocvi neophodno e namaluvanje na ph-vrednosta na tloto so kisel treset, rod kaj borovnicata ima vekje za edna godina no duri po vtorata godina e pozelna negova berba

Borovnica

www.agroklub.com/vocarstvo/uzgoj-americkih-borovnica/9006/

www.svetbiljaka.com/Forums/viewtopic/t=2760.html

poljoprivredaiselo.com/2011/02/borovnica-licna-karta/



HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #253 Posted: 29-Apr-2014 at 14:12
Aronija

www.poljoprivredni-forum.biz/t5303-aronija

www.vinogradarstvo.com/index.php?s=890

[1] ffrm.org.mk/index.php?option=com_content&view=article&id=539:aronija-priroden-izvor-na-multivitamini&catid=49:ovostarstvo&Itemid=132



   


~


бидејќи меѓу поздравите и поскапите бобичести култури е и ГОЏИ-то [1][2[3] сигурно не е на одмет да се има и една ваква плантажа доколку се може, просто ако човек се нафати на бобичеста инвестиција добро е истата да ја дизервифицира истата понатака во сличен правец, со тоа отворајки простор за комбиниран финален производ, нормално доколку сконтал дека поиспатливо е да продаде тегла лековит џем него рефус реколта бобинки, макар тоа барало и исфорсиран маркетинг успат, бреј од герила маркетинг никогаш доста [1]

Edited by +Protagorist - 01-Oct-2015 at 19:52
HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #254 Posted: 05-May-2014 at 20:34
Originally posted by +Protagorist


dopolnitelno ova bi bilo preduslov za aktivna relokacija na gradskata prezasitenost i ogranichenost od usluzni i fabricki dejnosti, voopshto naselenieto koe mu zboktisalo od grad t.e. kadrovskiot i infrastukturniot potencijal so vakva kampanja bi se nasochile kon seloto, iako toa e vozmozno samo preku drzavno stimulirani (novosozdadeni) selski komuni [1][2] namesto liberalno upateni na sorabotka vo co-op t.e. koperacii [3] shto ornitoloshka ljubov bi se rodila togash vo narodov ni samite ne se svesni, ta shto ima poubo od ptici da ti pojat, dodeka se ladish vo ovoshtarnik, ushte da e posredi i bostan i sirenje ili zelnik i taratur


linkuvajki go postov vo temata za Alt.Gradba [1] gledam osamnala prazna fusnota za co-op, najverojatno treba da bide linkuvan post #98 od nishkava]

na ova bi ja nadovrzal dumata * nikogash ne e kasno za zhivot na selo! bar ne za onie koi sakaat da mu skubnat na getoiziraniot dremezh vo chetiri zida, onie na koi im e zboktisano da bidat stutuleni ko sardini vo konzerviran prostor i atmosfera - urban zhivot steriliziran od priroda [1] kamo da mozea site da si go dozvolat bar onie koi toa i go sakaat http://www.build.mk/forum/forum_posts.asp?TID=468&PID=200445#200445

...






Edited by +Protagorist - 02-Oct-2015 at 10:11
HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #255 Posted: 09-May-2014 at 15:18

http://www.reading.ac.uk/merl/the_collections/the_museum/ploughs.html

za slicen muzej nemam cueno ni na balkan ne pa Makedonija, osven toa etno selata ako ne se zemat v predvid, no tamu retko da se naide na farmerska postavka tuku zanaetciska







Edited by +Protagorist - 09-May-2014 at 16:15
HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #256 Posted: 13-May-2014 at 18:52

koga vekje sakale toa nie ili ne ziveeme na pochva obrabotuvana niz site epohi, ne e losho i takov muzej da se istera pa za pocetok makar i interaktivno

pretpostavuvam ima shto i za sporedba od tursko preku vizantija do antichka Makedonija moze treba na zemhodelski i arheoloshki da imaat i predmet ko istorija na agronomija, a potem neka krenat muzejska postavka v Mariovo

http://www.robinsonlibrary.com/agriculture/agriculture/history/timeline.htm

http://www.timemaps.com/ancient-european-history-3500bc

http://www.agclassroom.org/gan/timeline/



Edited by +Protagorist - 13-May-2014 at 18:57
HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #257 Posted: 14-May-2014 at 11:44

sigurno na institutot za etnografija imaat trudovi na ova pole, no bi trebalo da se najdat tranzitornite tochki odnosno slichnosti i izumi od neolit do denes, jasno so se duhovnata nishka posredi niv i kako istata bila upotrebuvana od narodot vo kostec zemjodelieto ili kako istata bila zloupotrebuvana od drzavata za svoi potrebi, najinventivni bile na zapad vo manipulaciite no ne e jasno dali istite bile za da indirektno se odrzuva odredena vlast ili za opsto dobro nalik srednovekoven komunizam [1] sepak na istok bile prilichno decentralizirani pa i vo vizantija a osobeno duhovno sprotivno na tendenciite na zapad [2] a osobeno vo Rusija [3] sepak tuka i samata trgovija na golemi prostranstva si go praela svoeto ta narod pri odreden pritisok lesno migriral i se aklimatiziral po cel poluostrov dokolku mu dojadi odanochuvanjeto za da razbere deka toa e neophodno za da se plakja imperijalnata vojska koja bi trebalo da gi chuva od naezdi na nomadski osvojuchi ta popoleka i priviknale da bidat centralizirani do stepen i na kulturna asimilacija, sepak mnogu odolevale na sistemot vo ovoj kontekst pa moralo da se standardiziraat avtohtono so posredstvo na ucheni sonarodnici koi bile blisku do dvorot ko vo sluchajot so Sveti Kiril i Metodij Seslovenskite Apostoli

od toj period interesno e svedoshtvoto za Sveti Kliment Ohridski deka vo regionot gi donel pitomite krushi, iako voopshto ko najposveteni pismeni i ucheni vo toa vreme sred Hristijanstvoto bile monasite ta zar vo pravoslavniot svet ne bile prvite srednovekovni akademii koi duri podocna procvetuvaat na zapad kade pochnale i da se izdiferenciraat nauchno-teoloshki redovi ko jezuitite odnosno t.n. isusovci koi vo mnogu shto i ja potiknale renesansata i industriskata revolucija ponea, eden popoznat nivni pretstavnik e hrvatot Rudjer Boshkovich no nivniot fokus na zapad od teologija i agronomija svrtel kon teologija i tehnologija najverojatno zaradi arapskata renesansa koja prodrela so zaboravenite anticki spisi preku italija i shpanija vo evropa kade nasla plodno tlo za teo-tehnokratija koja vo pravoslavieto se izbegnuvala od monastvoto odnosno najuchenite ko paganski trojanski konj koj bi mozel da go korumpira izvorniot fokus za duhovno smirenie i spasenie, vo najmala raka go smetale ova za licemerie ona poznatata nasha deka ne mu lichi na pop nit dzip nit kochija ami javen prevoz kako inaku da dopre sekojdnevno do narodot i negovoto sekojdnevie, zatoa i se zalagam i popoite da se obvrzani na zemjodelie no i velosipedizam kako maksimalno bi ja prenesuvale poraka za smirenie i na umot i na srceto kako sluzbata bi im bila bliska do lugjeto, iako po taa logika bidejki sme nacija so vtor po golemina televiziski tabiet vo evropa izgleda kje treba i pochesto da gi gledame na televizija, takov pristap imaat sveshtenicite vo hrvatska no bidejki istite se tamu oobvrzani na monashtvo voedno i imaat povekje slobodno vreme da se posvetat na milosrdni aktivnosti i tv-propovedi, ajt moze poarno kje im e bez forsiranje a se da si dojde vo svoe vreme tie neka drzat do sluzbata a belki narod kje gi pomogne vo ostanatoto ko shto bilo sluchaj i vo vizantija
Meet the People: Peasants and Farmers

Rural Byzantium: The Engine of Empire

Constantinople, that great city at the heart of the Byzantine Empire, naturally dominates the historical record as a political centre and cultural power-house. However, like all medieval societies, Byzantium was overwhelmingly agrarian in nature; the Empire's sophisticated state apparatus and cultural production was dependent upon the labour of millions of rural people across the Empire. A high proportion of Byzantine soldiers were also part-timers, reliant upon land holdings which they held in return for military service.

Perceptive Byzantine rulers recognised this dependence and attempted through legislation and sometimes direct intervention to protect the state's direct relationship with peasant farmers and small-holders against competing demands of the Dynatoi (the 'powerful') - the provincial land-holding aristocracy which became a major feature of Byzantine society from the 10th century on. The struggle between central government and provincial aristocracy for control of rural labour and the fruits of surplus agricultural production is one of the major background stories of middle-Byzantine history.

Patterns of settlement

Rural people in Byzantium tended to live in small settlements of up to a few hundred people, rather than isolated farmhouses. The poorer houses of a typical village, or Chorion, would generally consist of two or three rooms, with a hammered earth floor and thatched roof. More well-off villagers would perhaps live in a two-storey house, with the ground floor given over to storage, housing for animals, or an animal-driven mill. Around these houses would be land given over to vineyards, vegetable gardens, orchards, or olive groves. A belt of generally small fields,scattered between different owners, would be sown with wheat, barley, or rye. Further away from the village, flocks of sheep or goats or cattle herds would be pastured.

Types of farming and other agricultural production

The degree of emphasis between different types of farming would vary depending upon location within the empire: inland areas, especially the interior of Asia Minor, would tend to favour livestock farming, especially upon the large estates and ranches of the dynatoi; whilst grain, vine and olive production were more important in more well-watered and fertile coastal areas. Other forms of agricultural production came the fore as circumstances permitted: fishing formed an important part of the rural economy in coastal and lakeside areas; flax was processed for oil, rope and textile production; cotton was grown, mulberry trees raised to support production from silk-worms, and beekeeping seems to have been an important speciality, for production of candle-wax as well as honey.

Also depending upon circumstances, rural Byantines may have had a varied diet, especially in times of stability and prosperity. Bread was a less dominant part of the diet than in classical times, but still very important, and was supplemented by olives and olive oil, beans; fish, where available; vegetables such as cabbage, onions, leeks, carrots, garlic, cucumbers and squash; a variety of fruits including apples, pears, cherrys and plums, as well as honey and nuts. Animals were important for milk and, especially in terms of its portability and keeping qualities, cheese production as well as for their meat. Hens eggs were also a valued part of almost all Byzantine diets, from peasant to aristocrat.

Financial pressures, taxation, and alienation of land

The rural economy was heavily influenced by the need to participate in the Empire's cash economy, if only for the purpose of paying taxes. It is no surprise that all Byzantines complained about taxation. However, the burden of taxation fell most heavily upon the peasantry.

Failure to raise enough money for tax features as one of the chief catastrophes to befall a Byzantine small-farmer. Tax default, or default upon cash loans raised to pay tax could mean loss of livelihood and land, which was usually the only form of collateral against which loans could be raised.

The position of small farmers in Byzantium, appears to have been relatively stable, and even prosperous in good times, but vulnerable when under pressure from the effects of warfare, unfavourable climatic conditions, acquisitive action from larger landlords, or tax pressure from central government. From the tenth-century onwards a process of land sale and alienation from small holders to large scale monastic or aristocratic estates appears to have gathered pace, despite sporadic attempts by central government to grant financial relief or to legislate against the sale of land to dynatoi. People who once were land owners and tax payers in their own right found themselves dependent and obliged to local lords, abbots and and other notables.

The Byzantine peasantry were never reduced to serfdom in the same sense as in the medieval west, but by the 12th century the state had largely lost its direct relationship with the main body of people who had hitherto paid the bulk of its taxes, produced its food and other other agricultural goods, and served in its armed forces. Whether this was a uniformly negative development for the people involved is a moot point: freedom from the obligation to pay a heavy tax burden, even at the cost of loss of land and independence, may have been a trade worth making. There is no doubt though that this process led to a loss of strength for the Byzantine state and compromised its survival.



Edited by +Protagorist - 27-Sep-2015 at 09:31
HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #258 Posted: 23-May-2014 at 09:48

vo koj i da e vakov muzej pozelno bi bilo da ima lokalni pa i regionalni tematski mapi, po moznost po periodi shto arheolozite i go imaat rekognosticirano preku ostatocite od seminja ili grafichki prikazi vo odreden lokalitet, od pobliskoto minato tochno se znae preku jugoslovenskite a prethodno moze da se doznae i osmanliskite arhivi koja kultura kade bila forsirana pr. afionot tek pred dva veka go zafurale slichno e i so pamukot i tutunot [1]

na vakva postavka dobro bi doshle interaktivni foto-mapi, moze herbarium e pologichno, no sekoj do eden nemoze da dojde a i site bilki ne moze da gi opfati, pa dobro e pri ZF da sklepaat nekoja interaktivna verzija a osobeno so zastapenite lekoviti bilki [1]

Originally posted by kultuzin






Edited by +Protagorist - 23-May-2014 at 13:58
HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #259 Posted: 11-Jun-2014 at 05:08
HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #260 Posted: 11-Jun-2014 at 10:06



ova i da bilo nekogas vaka sega e sosem poinaku, primer denes juzna amerika e nezamisliva bez banani ili marakija http://en.wikipedia.org/wiki/Passiflora_edulis chij cvet simbolicno e narecen Strasen Cvet [1]

http://www.natgeocreative.com/ngs/photography/search/comp-view/index.jsf

inaku plodot e prilicno korisen iako kaj nas slabo baran, eto vtoroto video coekot veli ima oranzerii i italija





http://www.blumen-passiflora.de







Edited by +Protagorist - 20-May-2016 at 20:43
HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
 Post Reply Post Reply Page  <1 1112131415 21>

Forum Jump Forum Permissions View Drop Down



This page was generated in 0.172 seconds.

Copyright ©2007 - 2024  build.mk

Коментарите на форумот претставуваат лично мислење на нивните автори и не претставуваат официјален став на build.mk.