build.mk Homepage
Forum Home Forum Home > Останати теми > Останати теми > Наука и технологија
  Active Topics Active Topics
  FAQ FAQ  Forum Search   Register Register  Login Login

Колективен квалитет на живеење

Bookmark and Share
 Post Reply Post Reply Page  <12345 8>
Author
Message
  Topic Search Topic Search  Topic Options Topic Options
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #41 Posted: 18-Jan-2013 at 18:55

ако приметите на клипот од последниот пост,иако се им е идилично во таквата неформална комуна на здружен комшилук,она што се издвојува пред се е убаво средената градина која дава смисла на се останато!

сакам да кажам за човека е убава работа да негува убаво парче двор,но идеално е кога во истото постојано со најблиската екипа истиот тој двор го дели и ужива! односно ако квалитетен живот е оној кој е полн наоколку природни бои и мириси негова кулминација во квалитетот лесно би можела да се постигне доколку ваквото природно изболие е заедничко и секој има некаков допринос во истото макар и индиректно ко восхитен набљудувач! одржливо а променливо само посреди Еко Село
https://ekozona.wordpress.com/2010/03/10/eko-selo/#more-113 [1][2][3]

да потенцирам,ако сакате да биде среќни бафтајте се со цветни,зелени,камени итн.градини а доколку сакате болно да се усреќите фатете се на оро со повеќе слично усреќени колку чоек го шири орото толку е погласна музика и повесела песната,та дури и некој фалширал се додека нема чаламење и сеирење работите ќе си тераат убаво во недоглед...

Seniors Who Dig Gardening Report Better Quality of Life - http://psychcentral.com/news/2011/03/21/seniors-who-dig-gardening-report-better-quality-of-life/24520.html

и не само постарите,туку и средовечните а особено помладите имаат екстра бенефит [1] од градинарство и цвеќарство,бар саксиски и минимално ако ништо друго,секој според условите и табиетот

патем добро е секогаш да се има при рака мотивација+

Пејсажна Архитектура - http://build.mk/forum/forum_posts.asp?TID=403

Пејсажен Урбанизам - http://build.mk/forum/forum_posts.asp?TID=506



https://en.wikipedia.org/wiki/Love_Your_Garden


Edited by +Protagorist - 20-May-2016 at 21:12
HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #42 Posted: 19-Jan-2013 at 14:00

всушност што посакувате тоа и сте ил бар на пат сте тоа да станете,некој пр. милува цвеќе некој птици а комбинацијата од двете на вашето лично задоволство ќе му даде поширока смисла,градина која има за цел да привлече птици,односно покрај вас и вашите блиски и познати ќе уживаат и сите останати весели комшии!

во секој случај и засебно овие појави се реласирачко хоби а не па во комбинација




HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #43 Posted: 20-Jan-2013 at 15:05

Trends in numbers of common and widespread birds provide
the best available indicator of the sustainability of Europe’s
land use. In 1999, the UK Government adopted wild birds as
one of its 15 annual headline indicators of ‘quality of life’
.
There is a compelling need for decision-makers to modulate
land use policies in ways that are informed by these trends.
The urgency is particularly acute as the EU enlarges with
countries towards the east, many of which have a relatively
large share of Europe’s remaining natural heritage.
http://www.birdlife.org/action/science/indicators/pdfs/eur_biodiversity_indicators.pdf


http://www.sustainabilityindicators.org/about/Meetings/TorontoMeeting/Stephen%20Hall%20-%20Canada%20ISIN.pdf [1][2]

Living the Good Life By Nancy Bazilchuk

In Britain, conservation now counts as a measure of quality of life

In a world where hungry children, congested roads, and number of unemployed citizens have long been the standard measure of a nation’s quality of life, Britons have gone green. In 1999, the British government decided the numbers of corn buntings (Miliaria calandra) and grey partridges (Perdix perdix) were as important in calculating the quality of life in the U.K. as crime rates, poverty, and access to health care. A quality of life index with 15 indicators (including a measure of farmland and woodland bird populations) was developed to describe the nation’s economic and environmental health.

Five years into the new accounting scheme, environmentalists and government officials say the addition of the bird count—known throughout the country as the Wild Bird Index or by its nickname, the Skylark Index—not only makes good scientific sense but also has helped alert Britons to the consequences of the nation’s changing land use policies, particularly with respect to agriculture. Ironically, the inclusion of birds in the quality of life index has helped keep the public interested in all 15 indicators, according to the Department for Environment, Food and Rural Affairs (DEFRA), which helps oversee the collection of the bird and other environmental data.

The success of the bird index has not gone unnoticed on the Continent: DEFRA and the other originators of the Skylark Index are now talking to the European Union about developing a pan-European version. But it is in British land use where the Skylark Index has made the most difference. “Since the bird index was adopted, there has been a sea change in how people perceive land-use policy,” said Dr. Richard Gregory, head of monitoring and survey for the Royal Society for the Protection of Birds, who helped originate the bird index.

The key to the index is its simplicity. While the information base—a nationwide breeding bird database that dates from 1970—is huge, the index boils down bird population changes to a simple geometric mean that can be presented as a fever chart. “The success of the indicator is that it presents masses of information, and it is very simple to understand,” Gregory says. “It’s a bit like the Dow Jones or the Footsie (FTSE) Index. It has been a huge success in getting the message across.”



Measuring changes in bird populations is also an easy and cost-effective way to monitor changes in biodiversity, this because birds are relatively numerous and easy to count and there’s a willing volunteer population that regularly counts them. Birds are also found in nearly every habitat and tend to be at or near the top of the food chain, meaning they are a suitable proxy for biodiversity, according to DEFRA. “There’s broad consensus that some of the changes [in overall habitat quality that we are seeing are being measured quite faithfully by the birds,” the Royal Society’s Gregory says.

So what does the Skylark Index actually show? British farmland birds, including the eponymous skylark, are in trouble, with the index showing a 40 percent decline in overall bird numbers since 1970. Some species have declined by 90 percent. Changing agricultural practices are the culprit, driving out farmland birds and the insects they feed on. Some of the changes are seemingly innocuous, such as a shift to the cultivation of winter grain crops instead of crops sown in the spring. A crop that is planted in the fall and grows throughout the winter “becomes impregnable to nesting birds later in the spring,” Gregory says. Other changes, such as increased pesticide use, the loss of farm hedges and ponds, and the shift toward more monocultures have also contributed to the bird declines.

According to Gregory, the success of the index is that it has identified a group of common bird species that people care about. And that has led ordinary Britons to push politicians for change.

http://www.conservationmagazine.org/2008/07/living-the-good-life/


HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
OCB View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 03-Feb-2011
Location: 54
Online Status: Offline
Posts: 921
  Quote OCB Quote  Post ReplyReply #44 Posted: 22-Jun-2013 at 03:36
Според последната статистика на Еуростат за 2012 година, храната и пијалоците во Македонија се најефтини во Европа. Имаме најефтин леб, алкохолни пијалоци и цигари. Месото е единствено поефтино во Албанија, а само во Полска има поефтино млеко, сирење и чоколади.



http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-21062013-AP/EN/2-21062013-AP-EN.PDF
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #45 Posted: 23-Feb-2014 at 17:02



ova e relativno ako se ima predvid deka nasata stabilnost na cenite ednostavno se odrzuva makroekonomski so fiksniot kurs na denarot, od druga strana kapitalistite bidejki nemozat da si dopumpaat aznoto ova im smeta pa sega potplakjaat i pritiskaat zaboraeni ekonomisti da ne ucenuvaat so stagnacija dokolku ne sme presle na fluktuiracki kurs, taman ko srbite eden kup stranski fabriki a narod da nemoze ni kilo sirenje da kupi nedelno, budjav lebac ke ni bide malku za himna so toj pamet, no da se pravam i jas pameten so ogled deka moite socijalisticki motivi tesko naiduvaat na razbiranje sred kapitalisticki brojleri uste pomalku ako imaat liberalen zig na celo http://www.makdenes.mobi/a/24561241.html

nejse poljacite imaat i jako selo i subvencii i od doma i od eu, plus dobro se organiziraat i ekstra vlecat ko zemjodelie od izvozot vo kostec lokalniot standard, uste manu chao im fali za da se izraduvaat zadovolno ko mali deca od seta taa dobra eu-integracija, iako obicniot rabotnik pak krpi kraj so kraj od sivo prema kafeavo, zato blaze si im na selanite osobeno onie koi veke imaat kontinuitet
HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #46 Posted: 25-Feb-2014 at 12:12


interesno e kako popoleka i skubnavme na tranzicijata i go krevame standardot, ova po se izgleda se dolzi na narodnata politika na vlastite da nerecam socijalisticka so ogled deka oficijalno se demokrati iako kaj nas se e kontra pa i deklariranite socijalisti se von svojot matriks i se odnesuvaat programski ko liberali da nerecam kapitalisticki

mozam samo edno da zaklucam, se dodeka nemame jarem od mmf i sb, em dodeka drzime stabilna makroekonomska politika sto preku fiksniot denar sto preku reinvestiranje doma, se dotogas i ke imame rast, edinstven nacin da ne usporat iako ne i da ne otrgnat od nego e preku kontrolirana politicka nestabilnost od tip na ulicna demokratija ili getoiziranje kaldrma, eventualno na deterministite im stojat na raspolaganje i korumpiaranje na podobni alatki dal nadvoresni ko soros il vnatresni ko politicki koalicii, no dokolku narodot e trezen i svesen osloboden od spinerski fabrikati i polufabrikati t.e. ima koj da gi demistificira, deterministite ke krenat race i ke izgubat volja so ogled deka ne sme samo nie za timarenje vo nivnite globaliziracki agendi

vaka sigurno ojde narod na zdrav kvalitet na zivot, dokolku istiot e rastovaren od seopsta dekadencija, a voedno e potkrepen od selska idila i relokacija tamu na site sto se protiv urbanoto zagaduvanje i tesen naemnicki zivot, lesno ostvarlivo dokolku zainteresiranite se kolektiviziraat preku coop i masinski krugovi koi onaka socijalisticki ko sto e sega vo eu - ke im dade duplo subvencii nego na zik-oite iako sega e duplo i ne e upateno na kooperativnost na malite tuku na preduzimachi na korporaciite nebare nemoze vlasta da krene opstonarodni ladilnici il sushari ko bonus za sekoja potencijalno revitalizirana ruralna sredina i jasno da gi brendira regional vo nekoj klaster ko ekstra bonus za motiviranje [1]

za sega se uste na nivo na licno motiviranje i odrzuvanje vlastite so ogled deka do sega akcentot bese poveke vertikalno nasocen apropo atmosferata a sega go
svrteja i horizontalno na infrastrukturata, iako da ne bese toa kineskiot izvicnik ke nemase preku sto da se spustime na zemja, eventualno pod nea preku bunarite na ebor i sb, a sega doleta i indiski kilim za da im gi zatne oknata iako to ti e flesibilna pojava koja eto veke pocna so setvata
HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #47 Posted: 25-Feb-2014 at 12:43

a ne im bega prilika ni za tro internacionalen aber za motiviranje

Макроекономската и политичката стабилност клучни за странските инвеститори

Тоа го порача вицепремиерот Зоран Ставрески на конференцијата за инвестирање во регионот, што во организација на ЕБОР се одржа во Лондон.

Ставрески укажа на постојаните активности што обезбедуваат сигурност и предвидливиост за инвеститорите во Македонија.

- Она што е најважно за инвеститорите е политичката стабилност на земјата. Македонија е земја-кандидат за членство во ЕУ од 2005 година. Во овој контекст постои едно прашање кое не е дел од Копенхашките критериуми ниту дел од економските критериуми, тоа е прашањето за името кое го имаме со нашиот сосед Грција. Но, тоа не не спречува да работиме на хармонизација на легислативата со правото на ЕУ и со стандардите на земјите-членки на Унијата што обезбедува сигурност и предвидливост за инвеститорите, наведе Ставрески.

Укажа на значењето на макроекономската стабилност, за која, како што рече, Македонија има одлично досие на одржување и постигнување раст дури и во период на кризата во Европа и во светот. -Во 2013 имаме раст на БДП од 3,3 проценти, а слично беше и во 2010 и 2011. Сите овие години кога гледавме негативен раст во Европа Македонија имаше раст од 3 проценти што е многу солидно. Негативен раст имавме само во 2009 и 2012 година што е многу подобро од она што се случуваше во Европа, рече вицепремиерот Ставрески.

Тој оцени дека силниот раст од 5-6 проценти остварен пред кризата во 2007 и 2008 година помогнал да имаат добар старт и да постигнат некои од зацртаните цели на Владата.

- Ние сме веројатно единствената Влада заедно со Владата на Меркел во Европа која од 2006 година останала на власт, што ни овозможи да имаме доволен период за спроведување реформи, за справување со предизвиците од кризата, но и за работа на конкурентноста на земјата, што сметам дека е многу важно, посочи Ставрески.

Според него, одржливите јавни финансии се една од клучните компоненти за макроекономската стабилност.

- Државниот долг изнесува 34 проценти и е четврти најнизок во Европа што генерално се должи на подготвеноста пред кризата и предвременото отплаќање на дел од долгот. Тоа е резултат и на нашата конзервативна политика во однос на позајмувањата од Светска банка и ЕБРД кој ни дава поддршка за потребните инфраструктурни проекти, како и за бизнис опкружувањето, но секогаш со внимателност на одржливоста на долгот, рече Ставрески.

Предностите што ги нудат зоните ги претстави директорот на Дирекцијата на ТИРЗ Виктор Мизо кој посочи дека двете зони во Скопје се рангирани меѓу 50 најдобри.

– Тоа е многу важно, бидејќи нашите зони наликуваат на оние во Азија со таа разика што во нашиот случај е дозволено само производство бидејќи ги следиме правилата на ЕУ, наведе Мизо.

По конференцијата во Лондон, на која вчера се обрати премиерот Никола Груевски со колегите од регионот, владиниот економски тим заминува за Германија, каде предностите за инвестирање ќе ги претстави пред бизнис заедницата во Дизелдорф.

http://www.kanal5.com.mk/vesti_detail.asp?ID=32005
HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #48 Posted: 20-Mar-2014 at 12:52


www.happycounts.org/community-sustainable-happiness-week/    

i zadovolen da e coek so sebe, obezbeden materijalno i osiguramn bezbednosno, dokolku ne se socijalizira ne ni mozhe da se usrekji kvalitetno, piramidata na maslov ponazad, a bidejki realnata socijalizacija e na shrgi narod se pochesto vrti interekativno po tenekinjava, zatoa i ne im e jasno na lugje kako tretiot svet e zadovolen so nishto

logichno e bar lokalno da se intervenira a najvesel poklon na sekoj grad za svoite gragjani e javen koncert ili manifestacija, no poisplatlivo i poopushteno od street artist zdravje imajki predvid deka e lesna portabl pojava [1] samo treba da se pripazi na okolinata, primer vo blizina na sakralen objekt da se ima aber koga e vreme za molitva, ili veligdinski ili ramazanski post, pred nekoja godina si go obra eden basker v charshija iako toj beshe i vo sklop na organizirana manifestacija, zatoa vo staroto jadro e najdobro da se odi so izvorni instrumenti, akustichno i lesno, dodeka po patiniraniot del neka osvezhuvaat narod so gitari marimbi i ksilofoni



hi-fi baskeri - articles.latimes.com/2001/aug/17/news/mn-35133

www.violinist.com/discussion/response.cfm?ID=4163

bbc.com/news/uk-england-23180591

     

Edited by +Protagorist - 21-Mar-2014 at 12:55
HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #49 Posted: 26-Mar-2014 at 20:42



www.build.mk/forum/forum_posts.asp?TID=2056&PID=158964#158964

   

streetpianos.com/boston2013/

Berklee brings music therapy to the 75 pianos around the city's public spaces

Have you seen the pianos filling city nooks and crannies, ripe for the playing? Play Me, I'm Your s! is an art installation by Luke Jerram that places pianos in public spaces for the enjoyment of the community.

Berklee is playing a special role in Boston's Play Me, I'm Yours exhibition by declaring September 29 the Play Me, I'm Yours! Music and Wellness day. At 3:00 p.m. on September 29, a "flash mob for health" will take place through a partnership with Berklee's Music Therapy department, Longwood Symphony Orchestra, and M. Steinert & Sons. One-hundred thirty-five Berklee music therapy students will go to the pianos and conduct mini-music therapy sessions. They'll play relaxing music and speak about music therapy for interested people. The call to action has also gone to members of the MA and New England Music Therapy Associations, so music therapy should be popping up all over the city.

If you're curious about music therapy - one of the many treatments that helped Congressperson Gabrielle Giffords recover from the gun attack in 2011 - don't hesitate to visit one of the many pianos around the city on September 29 to learn more.




Edited by +Protagorist - 26-Mar-2014 at 20:44
HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #50 Posted: 19-May-2014 at 22:29


ona shto na site ni treba osobeno vo ovie sebichni vreminja e spodeluvanje nekakvo vnimanie, interes za okolinata, efektivno angazirana socijalizacija shto na nekoj nachin go pravat baskerite, koi moze da se kaze deka volontiraat na ulica usrekjuvajki gi minuvachite a vozvrat ko i sekoj volonter moze kje zakachat dovolno i za eden asolen obrok kolku da ne e bez ich denot... bi bilo ubavo gradskite tatkovci da im ovozmozat na gragjanite volonterski pristap do javnite institucii ko parkovi i zelenilo ili ushte podobro neka napravat pri komunalec i sluzba za odrzuvanje fasadi a sekoj da moze da se prikluchi koga bi imalo nekade fasadno osvezuvanje

nejse prvo ni treba interaktivno izvikan volonterski centar [1] istiot po moznost da se vrze i za evropskite volonteri [2] kako bi imale moznost za svoeto volontiranje lokalno da se vkluchat i vo megjunarodni proekti ili kampovi ko svoevidna nagrada za dobrovolniot angazman lokalno, no za sega poaktivno angazirani volonteri ima samo okolu Crveniot Krst [3]

ne deka sme zemja so slaba volonterska svest, a toa osobeno se pokaza za vreme kosovskata begalska kriza pa preku akciite den na drvoto pa se do poslednive balkanski poplavi

Српски медиуми во името на српскиот народ изразуваат благодарност за големата хуманост на македонските граѓани.
Некои од нив излегоа со насловот: „Хвала Македонија“

Српскиот портал србијаданас.нет во благодарноста до Македонија напоменува дека „Македонија има 2,5 милиони жители , испрати спасувачки екипи и повеќе помош отколку цела ЕУ и САД.“


HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #51 Posted: 20-May-2014 at 08:44

sigurno mnogu shto moze da se reshi na ova pole sistemski vgraduvajki vo obrazovanieto nekoj zadolzitele volonterski mejanizam za site ucenici i studenti iako istiot vekje postoi preku staziranjeto kaj medicinarite no toa treba da e pravilo a ne isklucok za bildanje podobnost pri vrabotuvanje

realno i na svetsko i na drzavno a neretko i lokalno nivo fokusot na vlastite e ko peglanje na ekonomijata nego socijalnite prashanja, normalno stravot od sistemski kolaps i gubenje na mokj e pogolem od nechij il nekakov kvalitet na ziveenje, no tokmu toa e fabrichkata greshka na kapitalizmot i negoviot lihvarski tabiet, prashanje e dali i koj eksperiment kje go istovarat potaka deterministite no koga vekje go doturkaat svetot do nenasiten kjorsokak jasno e deka frustraciite nema da mozat da gi skrotat, ta naskoro edinstven socijalen kvalitet na zivot choek kje moze da ima samo na selo, ko vo feudalizmot kolku tolku izoliran od anarhijata po gradoite, jasno dokolku ko selo se od zbien i orgsniziran tip em se naogja po nekoj ajdutin da go osigura seto toa, veke i taka funkcionira pogolemiot del od afrika duri i deneska, a veke latinska amerika zatera nataka dodeka azija prashanje na vreme e koga i kako kriminalot kje proba da ja turne v haos za srekja imaat konfuchijanski i muhamedanski bushoni koi lesno mozat da se spravat so vakvi stihii, no dodeka stabiliziraat odredena kriza getoiziraniot narod posekako kje pati

volonterstvoto na nekoj nachin e impuls za preodna faza kon socijalizam a potem i komunizam dokolku zdrma nekoja kataklizma iako i bez nea ako im se soni na deterministite deka toa mora da bide istata i veshtacki kje ja induciraat, a kontrolirano izdishaniot hipotekaren balon vo sad a podocna i onoj v grcija se eden vid potsetnik deka toa vo sekoe vreme moze da go bide, kje machkame posle fasadi so glina :-)






HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #52 Posted: 21-May-2014 at 18:30


no kolku i da volontira narod po site strani, se dodeka kapitalizmot e vo igra definitivno nema da se dojde do seopfatno reshenie a ushte pomalku odrzlivo, prosto i po zapadnite zemji vladee hipokrizija a ne pa potaka [1][2]

i konechno siromashtijata i od nea induciraniot glad nema da se ispeglaat lesno i preku svetski socijalizam dokolku ne stapat na scena Chesta i Odgovornosta koi preku isforsiranata dekadencija vo kapitalizmot se svedeni na naemnichka korektnost, a zelbata za pomosh vo najdobar sluchaj e potprena na podobnost pr. po poslednite poplavi ko zemja so otpochnati pregovori Srbija ima pravo na evropskiot solidaren fond dodeka BiH nema iako eto e na evropskiot kontinent no ne i vo pretpristapni pregovori so eu, no dokolku baram vlakno vo jajceto bi rekol da imaa mozok nemashe da dozvolat ni da se sluchi vojnata vo ex-yu ili sega destabilizacijata na Ukraina t.e. samite tie se generator na krizi, alchnost, sebichnost, so eden zbor licemeri koi mislat samo za dobroto na svojot eliten klub deklarativno zainteresirani za ramnopravnost i solidarnost [1]



realno ushte sme daleku i od prvoto skalilo na Maslov a ne pa da se ispentarime tro povisoko, a ne pa da se brkaat povisoki skalila ko onie na Sveti Jovan Lestvichnik, a dokolku barame siguren izlez od mamonizmot, takviot go nudi samo izvornoto Hristijanstvo koe istiot ushte vo prvite vekovi go aktueliziralo preku svojot glaven postulat Ljubavta vo forma na duhoven i materijalen komunizam, koj kolektivizam go nasleduvaat vo polna smisla podocna monashkite zaednici chii chlenovi i denes zivejat po toj tertip odnosno neposeduvanje nikakov lichen ami kolektiven imot, modelot i prethodno e poznat megju esenite no vo poasketska forma, podocna feudalizmot si go storil svoeto a i den denes vo ovaa ili onaa forma ziveeme vo nego ako nishto drugo lihvarski potchineti od bankite



Edited by +Protagorist - 21-May-2014 at 18:33
HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #53 Posted: 22-May-2014 at 12:04


no sigiren izlez ne e samo kolektivizacija tuku agrarna decentralizacija, da mu se ovozmozi na sekoj poedinec moznost za samodrzlivost a drzavata samo da gi upatuva onie vo ist region na sorabotka i sozivot

najblisku do vakvata ideja mozebi bil shkotot Tomas Spens tatkoto na zapadnite utopisti [1] koj ko alternativa pripitomuva razlichni modeli po koi funkcionirale mnogu plemenski zaednici prethodno, najverojatno e inspiriran od svoevremeno od pojavata na amishite v germanija [2] ili starovercite v rusija [3] koi preku svojata tradicionalnost vprochem agrarno im prkosele na feudalcite, jasno ovie dve zaednici vlechat tokmu blisku kon hristijanski komunizam

denes posredi seta gmo biohemija i biotronika mislam deka nema poidealno vreme i uslovi za vo ruralniot zhivot da se najde tokmu selskata idila, ushte povekje dokolku so toa chovek se otrgne od lihvarskite soblazni za instant komfor vo 4zida, edinstveno shto kolektivno vrakjanje na selo e vozmozno samo vo sluchaj na pandemija ili kataklizma so ogled deka lihvarite nema da dozvolat nagolemo da im propadne mamonskata fatamorgana zaradi koja ima seushte pojavi ko siromashtija, vojni, glad ili sloboden svetski kriminal, a verojatno najsramotna pojava vo predvorjeto na kapitalistite e getoizoranje na rabotnata sila (eksploatacija) no istiot apsurd beshe norma i sred "komunizmot" vo minatiot vek koga fokusot e kon centraliziranje na coveckite resursi no direktno (iako lenin na kraj i se pokolebal bezuspeshno okolu ova) dodeka vo kapitalizmot seto toa se pravi indirektno nametnuvajki im isti uslovi i na malite i na golemite ta na kulturen nachin gi centraliziraat resursite pr. vo evropa 3% od farmite drzat 50% od obrabotlivata zemja [1]

socialistfight.com/2013/04/10/thomas-spence-agrarian-socialism-communism-and-the-working-class-by-laurence-humphries/

Klasični politički ekonomisti nisu bili skloni povjeriti tržišnim silama određenje društvene podjele rada.
Žilavost tradicionalnih ruralnih proizvođača smatrali su štetnom i nepoželjnom. Umjesto da su se držali stava da će tržišne sile odrediti sudbinu ovih malih proizvođača, klasični politički ekonomisti su zagovarali državne intervencije ove ili one vrste kako bi uništili sposobnost ljudi da proizvode za vlastite potrebe. Njihove političke preporuke svodile su se na eklatantnu manipulaciju društvenom podjelom rada.
www.slobodnifilozofski.com/2014/05/michael-perelman-skrivena-povijest.html








Edited by +Protagorist - 22-May-2014 at 12:54
HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #54 Posted: 22-May-2014 at 20:50

po nekoja logika Kanada so vakvo socijalno minato bi trebalo da e dosega poprilichno isfiltrirana i od predrasudi i od korupcija, no konkretno i dvete pojavi se del od toa multikulturno drushtvo, iako po inercija pr. kanadskite domordci funkcioniraat rezervatski a voedno tradicionalno ne se vrzuvaat za nekakov posed toj koncept kaj niv ne postoi t.e. drzat do toa deka nie ne ja poseduvame zemjata tuku taa ne' poseduva nas [1] sepak imaat poglavici normalno ko i sekoe pleme od neolit navaka no denes takviot poglavica e povekje bankar vo ime na celo pleme zadolzen za raspredelba na dotaciite od kanadskata drzava [2] prosto i neizmamoniziranite bivaat mamonizirani sred monetarno opshtestvo kolku i da drzat do izvornoto www.economywatch.com/economy-articles/traditional-economy.html

velat deka vo ovoj svet koj e mesto na nashe progonstvo po default slobodnata volja ni e na iskushenie od minlivi raboti na koi im se predavame ili zaradi koi se otkazuvame od milosrdni porivi a se priklonuvame kon sebichnost, kratko kazano koren na seto zlo vo svetov e srebroljubieto - mamonizam [1][2] koj producira korupcija i kriminal, a osobeno potiknati i od postulatite na kapitalizmot za zed po kapital odnosno nenasitna trka za profit a preku nego i mokj, denes seto ova e multiplicirano do gola koska koja vekje nekolku veka ja gloda svetot slepo zatoa i se veli svetot go vrtat parite bidejki dobrovolno se predavame na monetarnata fatamorgana osigurana dolgorochno so lihvarskiot jarem na bankite i nivnite stopani koi si ja svirkaat onaa - all i wanna do is have a little fun before i die - iako vo megjuvreme zaradi nivnata razonoda mnogumina krv kje proplukaat, iako i mnogu kje predupredat za ova






edit:

ako imashe nekoe fajde od ex-yu toa e izbalansiranata raspredelba na resursi no vo isto vreme taa titoistichka federacija na narodi go ispusti seloto i toa osobeno vo Makedonija a dopolnitelno gi porobi lugjeto ideoloshki so marksizam koj go osigura pak represivno prvo preku ozna a potem preku udba, da e kapak sozdadoa kult od likot na tito koja veshtachka idolatrija mnogu jasno deka na krajot od denot pukna ko meur od sapunica, da e posmeshno samata edukacija vekje na krajot od 60'tite nacionalno i verski pochna da gi osvestuva masite odnosno vekje dobro naucheniot narod teshko beshe da se manipulira ko prethodno, ta glavniot problem kaj titoizmot ko shto naveduva i Chomski pogore vo vakvite "socijalizmi" narodite se prosto roboi na sistemot samo neshto prividno poslobodni iako realno nasamareni kulturno i duhovno a osobeno materijalno bidejki se getoiziraat v gradoi kako bi go prosvetlile ko rabotnicki brojleri sistemot i negovite vrhushki, a ako trgneme da listame pedantno nanazad raspredelbata na resursi bila osigurana i geopolitichki odnosno sfrj se potrudila vo isto mesto da nema odreden resurs i industriski kombinat za nego kako bi se eskivirala kakva i da e moznost za lokalno jaknenje na odreden kraj ili zaednica - matrica zaradi koja po raspadot na sfrj golem del od republichkite zikoi i ozetea riknaa



Edited by +Protagorist - 12-Mar-2016 at 09:31
HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #55 Posted: 23-May-2014 at 16:34

plutokratija bidnuva prosto oligarhija shtom e na vlast ili ja kontrolira istata [1] a vprochem toa e fashizam [2] ta duri i da e kvalitetot na zivot osiguran i postojan sepak istiot e i ponatamu so rat-race predznak na podlo robovladetelstvo

dopolnitelen problem sred vakviot korporacisko-feudalen sistem e zakonski stimuliranata alchnost za profit na oligarsite odnosno nivnite oligopoli, zaradi shto istite finansiraat vo najdobar sluchaj short-cut labaratoriski inovacii koi bi im gi odrzale dolgorochno imperiite vo zivot po sekoja cena, a koja inventivnost ko proces na lugjeto gleda pretezno statistichki ili eventualno nivnoto eksploatiranje ko nuzna kolateralka za dobroto na zaednicata, prashanje e zoshto i kako filozofite i poetite ova im go dozvolile ova na pretpriemachite da si go osiguraat preku politicharite, duri i ruskata revolucijata bidna zloupotrebena vo ovoj pravec samo shto politicharite bea samite tie pretpriemachi t.e. birokratite stanaa diktatori iako eto velat imale najdobri nameri [3]

i dodeka da bidne nwo-agendata za transhumanizam sigurno kje treba da se proziveat site spinoi na plutokratijata, a moze najinteresen e takanarecheniot evropska unija vo chija birokratija [1] se udavija i evropskite filozofi no i podosta poeti, sepak ko kasta srednata klasa seushte ja ima otpojke vo eu nego vo sad, iako od skoro po grchkiot kurshlus i eu fakja chekor so oad

www.build.mk/forum/forum_posts.asp?TID=3018&PID=170614#170614







Edited by +Protagorist - 29-Feb-2016 at 23:16
HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #56 Posted: 23-May-2014 at 19:37


www.nytimes.com/2014/04/23/upshot/the-american-middle-class-is-no-longer-the-worlds-richest.html

www.lisdatacenter.org/our-data/lis-database/by-country/

www.gallup.com/poll/166211/worldwide-median-household-income-000.aspx
It is difficult to make good comparisons without taking the public spending into account or deducting for the part of the private income that Americans must allocate to expenses that are paid over the taxes Western European countries.
For most Europeans the value of free or almost free public benefits such as public healthcare, public education (from kindergarten to university), public transportation, low crime rate etc. is substantial.

Having lived in three European countries (Scandinavian, Iberian and now in the Balkans) and in the US (New York) I have maintained for years that American median wealth seems smaller than Western European wealth and that there is a huge public investment backlog in the US: Roads, airports, subways, railroads, hospitals, schools etc. is very outdated in many places (probably because much of it was built decades before similar infrastructure in Europe).

In America I felt like we would have to struggle just to make it into what felt like "middle class life". In western Europe middle class life is a base from where people build their lives.
...
https://news.ycombinator.com/item?id=7627283
HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #57 Posted: 24-May-2014 at 13:21


eve gi i animaciite od linkov za onie koi ne se aktivni chlenoi, so ogled deka istite se neophoden zachin za dokumentarcine koi ko americhki se prilichno plastichni a gusti za da povlechat interes ta et tro animacija da otvori pat, ko za sporedba eto podole britanska produkcija koja ni e pobliska ako nishto drugo geografski iako cela ovaa monetarna fatamorgana (od chekoi, obvrznici, akcii i kreditni kartichki so eden zbor Lihva) globalno e tokmu nivno maslo

inaku monetarnava fatamorgana jasno e deka i ponataka kje producira prepumpani baloni, a samata taa e nalik muvlosana torta koja duri i pak da ja pozlatat [1] nema kvalitetot na zivot so toa nekako i da go osiguraat, naprotiv dopolnitelno kje go uslovat so alchnost i sebichnost, duri takvata psevdo-pozlata prashanje e dali i ovoj pat kje im uspee [2]


Originally posted by +Protagorist



http://www.build.mk/forum/forum_posts.asp?TID=3018&PID=170614#170614

...

1 - Fiat money - http://youtube.com/watch?v=hx16a72j__8

2 - End of American dream - http://youtube.com/watch?v=mII9NZ8MMVM

3 - Money as Debt - http://youtube.com/watch?v=jqvKjsIxT_8

rem - that was just a dream, okoto im nasitno i plitko ko okean, a nam povrshinata ko nabljuduvachi i ne ni izgleda osobeno opasno, iako nemame ni pretstava kolku tera ponorot dlaboko, duri i onie koi se odvazhuvaat da nurnat povnatre istite od razonoda brzo im mati vodata ili gi uspiva nekoj oktopod, a chesto se sluchuva i to pesoite da gi pushtap vo akcija dokolku choek pochne da go osvetluva nivniot potonat svetogled i gnasotii skrieni dole vo tinjata, em izvrzani so gordiev jazol na pogibelta (korporatizmot, etnofiletizmot, nacionalizmot, rasizmot)

naedno tolku ja imaat zaglaeno da i samata pomisla da se izvlechat svesno od svojta kal im izgleda neverojatna, a chesto i nepotrebna i suvishna, kako velat koga nekoj e svesen deka kjumurdisal shto fajde ako izleze od garezhot t.e. ochaj vo koj i site ostanati sakaat da gi udavat nalik - the resistence is futile mamonism rulz u'l be assimilated, zatoa i stoi onaa pogovorka blazesi mu na onoj bez imot oti srceto ne mu e vrzano i nema po shto da zali - odnosno kvalitetot na zivot i srekja vo istiot mu izvira od i za Ljubov kon zaednicata (brachna,monashka,selska itn. shto pobliska toa pogolema)




97% Owned is a documentary that reveals how money is at the root of our current social and economic crisis.




Edited by +Protagorist - 24-May-2014 at 13:24
HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #58 Posted: 24-May-2014 at 21:55


ako se sporedime ko balkanci so srednata klasa na zapad toa kaj nas se bogatashi dali, a nivnite siromashni se kaj nas sredna klasa spored soodnosot na primanja, no bidejki makroekonomskata politika za fiksen kurs i niski ceni ne drzi izbalansirano, skoro i da sme na isto deredze ko narodi, ok Makedonija generalno e vaka dodeka pr. Srbija i Hrvatska nasednaa na ekonomskite morkovi od standardiziranje-za-profit i preku flukturiran kurs si zaglaija ekonomiite na ponuda-pobaruvachka a ko shto se gleda od dokumentarecov toa zemjite vo razvoj dopolnotelno gi porobiva, zatoa i go ispofaliv Grujo pogore no i tie pred nego shto odelevaat na pritisocite od zaseda dal vnatreshni il nadvoreshni za osloboduvanje na kursot i navidum pravejki ja ekonomijata pofleksibilna i pokonkuretna, no za kogo za investitorite li, za koi onie koi na grbot na narod kje si polnat megjunarodnite konta, sikter be vapmiri i mrshojadi barajte druga zrtva kje im reche burekdzijata :-)

duri i bi podrzal nekoja bitcoin alternativa kolku narod da se svesti deka cel standard mu se krepi na laga i za mig moze da se srozi ko kula od karti zaradi nechija nedovetnost sred fatamorganata, zatoa lichno i zagovaram agrarna samoodrzlivost i relokacija na selo, prvo i zaradi pogolem i posamostoen kvalitet na zivot denes i tehnoloshki unapreden a potem i ko osiguruvanje od sogurniot ekonomski kolaps koj porano ili pokasno kje go zdrma svetov, kako velat na lagata i se kratki nozete ta bile istite i od zlato, ta ko penzina il osiguruvanje isto ne bi preporacal "blagi" metali bidejki pri sistemski kolaps so niv ni drveno ralo ne moze da se obezbedi osven da se navleche nesrekja

no denes narod e ramnodushen kon zdrav i samostoen zivot na selo, so ogled deka e zaroben od legalna lihva v grad ili prosto e navlechen na alchen (grabliv) natprevaruvachki mentalitet dobro opishan vo post #54 od nishkata za EI, eventualno duri i da e svesen choek i ima volja za promena dokolku nasednal na maglite od strav i paranoja pak badijala, iako mnogu i ne se voopshto svesni deka se argati na elitni lihvarski kluboi chii a pred koi naemnichki kolenichat i "demokratski" izbranite vladi odnosno drzavi - zavisnost plastichno opishana vo dokumentarecot od post #19 od istata nishka za EI

ona shto vo momentov e ochigledno deka se dvizime predeterminirano kon socijalizam sakale toa nie ili ne, prosto duri i da se obezbedat obnovlivi resursi pa i seopshta stabilizacija, samo shaltanje od kapitalizam kon komunizam kje ima metalen vakum zaradi seprustnata dekadencija inducirana od samiot kapitalizam [1] a ako na ova se dodat transhumanistichkite idei za biotronichko opshtestvo pomesteni na kraj od finskiov dokumentarec vo post #36 od ovaa nishka jasno deka vakvoto uchipuvanje kje naide na revolt i anarhija koj za shto i protiv shto, em mnogu jasno deka takviot NWO potem kje bidne eliten klub na podobni i selektirani edinki od chovekovata rasa dodeka ostanatite kje bidat prepushteni sami na sebe da prezivuvaat, ova posekako kje se sluchi porano ili podocna dal inducirno od ekonomska il prirodna nepogoda, no prashanje e dali za toa nekoj se podgotvuva ko drzava ili zaednica bilo ko primenlivo znaenje za samoodrzlivost ili opsto ko tekovna praktichna samoodrzlivost, kvalitet na zivot brej pitka voda i dovolno hrana kje bidat luksuz vo takvi uslovi, no kogo go boli uvo ili glava, ta bar narod da kupuvashe (investirashe vo) dobra zemjodelska mehanizacija namesto petparachki lamarini zalepeni za asfalt, no ajde shto fajde od traktori i bageri ako ni polsko-wc choek nema na selo, bitno koga kje zdrma golemata posekako kje si naprai





Edited by +Protagorist - 26-Oct-2018 at 04:24
HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #59 Posted: 25-May-2014 at 23:00

zaboravete na site ovie dokumentarci, i zaprashajte se, dali imate kade da skubnete vo sluchaj na kriza, dali toa mesto e bezbedno, dali ima dovolno resursi naokolu (voda,zemja,ovoshtarnici) shto do vchera i rechisi beshe norma sekoj na selo da ima neshto nasledeno no sega vekje toa nasledstvo e rascepkano ili zapushteno

prosto dodeka seushte mozete obezbedete si pribeziste za vo penzija ako nishto drugo, em sega ima rechisi besplaten izbor [1] no i da go nema so tro know-how kje go bidne [2] kamo drzavata seto ova da go subvencionirashe ko ruralna relokacija na plekji na turizmot i demografijata kako povod iako glavnata prichina bi bila samoodrzlivost no i skrotuvanje na postojnata siromashtija pa i kilav (veshtachki) kvalitet na zivot [3] vekje verglano no redno vreme e nekoj geograf da napravi proekcija kako bi izlegle na kraj ko populacija vo sluchaj na svetski ekonomski kolaps, kolku i zoshto ushte sega e potrebno cel fokus da se svrti ruralno i zemjodelski ko makroekonomija namesto urbano i industriski ko shto se forsira sega, i konechno neka napravat strategija za toa kako i po koj model narod da se upati na zdruvunje vo sluchaj na ekonomska kataklizma, toa edna poplava gi uspanichi komshiive a tek shto kje bide ako pukne svetskata ekonomska tikva, moze soros kje im dade nwo prirachnik



HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
+Protagorist View Drop Down
Senior Member
Senior Member
Avatar

Joined: 01-Nov-2012
Online Status: Offline
Posts: 3588
  Quote +Protagorist Quote  Post ReplyReply #60 Posted: 30-May-2014 at 22:43

pribeziste t.e. safe house najnapred treba zaradi organska i zdrava hrana a potem zaradi bezbednost, sepak vo uslovi na kalabalak nikade choek ne e siguren

deka kje se povtori istorijata i pak sad da gi zdrma golema depresija ko pred 100 god. toa neznam, no dokolku nekoj svrti anarhistichki po nivnata super-power mantra moze i toa da go vidime, primer meksikanci da gi preplavat zaedno so pola juzno amerikanci, i dodeka toa e ocigledno ona shto e nejasno e kolku i kako od toa kje ja zaglavat i drugite, no znaejki deka berzite se sistem na vrzani sadovi ta jasno ako ode i edna od golemite kje sledi domino efekt, pr. moze da pochne seto teteravenje poprvo od tokijskata nego njujorshkata berza, ajde da se nadevame deka nekoj gi nadgleduva rizicite i pravovremeno gi pegla svetskite kurshlusi, no svoevremeno koga pregori nekoj bushon i chekame na zamena kje zalat brokerite ko Grujo zosto ne investirale vo ZIK-oi so vreme ta da ima maslo i brashno za crni denoi, do dusha kolektivno najmnogu kriza kje ima za sheker bidejki brashno se prai i od heljda pa i kompir, a glavna fora ko i sekogash kje bide gorivoto, iako gasot vetuva deka vakvata opasnost moze da ja relativizira - sepak istiot e prilichno eksplozivna pojava vo glaite na polupismeni anarhisti odnosno koj kolku i kako bi ja garantiral bezbednosta na odreden energens vo uslovi i na regionalna a ne pa nekakva svetska ekonomska kriza



no poprvo mislam deka narod kje trpi od klimatski promeni a preku niv i ekonomijata, nego shto bi zdrmalo novo ekonomsko cunami, belki ko takvo toa moze i fiktivno da se servisira so spekulacii, ko shto beshe slabeenjeto na evroto preku grchkiot kurshlus kako bi se stabiliziral dolarot, vo sekoj sluchaj glaven garant za postojan kvalitet na zivot e podgotovka za koe i da e scenario, a lichno smetam deka znaenjeto ko hardcopy prirachnici za neophodni sferi za prezivuvanje treba da e imperativ na sekoj ekonomski osvesten sogragjanin koj ima volja da si ja osigura samoodrzlivo idninata

www.activistpost.com/2012/01/only-two-types-of-people-will-survive.html

www.stevequayle.com/index.php?s=219


HaјсилнoтoOpужјe е вo caмитeHac cинaпoвo3pнo co НaдeжВepaЉубoв
Back to Top
 Post Reply Post Reply Page  <12345 8>

Forum Jump Forum Permissions View Drop Down



This page was generated in 0.141 seconds.

Copyright ©2007 - 2024  build.mk

Коментарите на форумот претставуваат лично мислење на нивните автори и не претставуваат официјален став на build.mk.